Skip to content Skip to sidebar Skip to footer

Čo zaznelo na konferencii digiSAPIENS? – 1. časť

Témy súvisiace s digitálnym občianstvom a bezpečnosťou na internete rečou mladých. Taká bola naša základná predstava, keď sme začali pracovať na prvom ročníku konferencie digiSAPIENS o živote mladých ľudí v online svete.

Prvý ročník konferencie #SID23: digiSAPIENS sa uskutočnil 27. februára 2023 v Zážitkovom centre vedy Aurelium v Bratislave.

Konferencia bola jedným z podujatí, ktorými sme si pripomínali Deň bezpečného internetu (Safer Internet Day – SID). Pridali sme sa tak ku viac ako 180 krajinám sveta, ktoré sa počas februára snažia robiť osvetu v téme bezpečného internetu.

Pozrite sa s nami trochu bližšie na to, čo na konferencii odznelo z úst našich spíkrov.

Peter Šebo – Digitálna stopa

Každý, kto sa pohybuje v online svete, zanecháva za sebou určité záznamy o svojich online aktivitách. Hovoríme tomu digitálna stopa.

Peter Šebo, ktorý má vlastnú digitálnu agentúru a dlhé roky sa venuje tvorbe reklamných kampaní a tiež cieleniu reklamy na používateľov internetu, sa vo svojej prednáške zameral najmä na spoločnosť Meta. Pod tohto technologického giganta patrí nielen Facebook, ale aj aplikácie Messenger, Instagram či WhatsApp. Len Facebook používajú takmer tri miliardy ľudí po celom svete. Je to platforma, na ktorej dávame o sebe vedieť oveľa viac, ako by sme možno chceli.

„Len na základe bežnej aktivity sa dá napríklad z Facebooku vyčítať, že na Slovensku máme 510 000 dospelých ľudí, ktorí často cestujú do zahraničia. Rovnako sa dá z dostupných dát zistiť to, že máme u nás 4 500 mamičiek vo veku 18-40 rokov, ktoré majú doma novorodeniatko,“ prezradil vo svojej prednáške riaditeľ digitálnej agentúry PS:Digital Peter Šebo.

Peter Šebo prednášal o digitálnej stope, foto: Gabriela Teplická

Silvester Buček – Vzdelávací potenciál hier

Pre človeka, ktorý nehráva digitálne hry, môže byť tento svet mimoriadne vzdialený a môže ho vnímať len ako prostriedok na zabíjanie času či zábavu. Ak však hovoríme o hrách, nemôžeme opomenúť ani ich vzdelávaciu funkciu.

Silvester Buček, ktorý pôsobí v organizácii Vĺčatá, kde sú práve hry hlavnou témou, na konferencii odhalil jedno prekvapivé číslo: „Podľa prieskumov spoločnosti Asus z roku 2020 hrá hry až 75% internetovej populácie.“ Taktiež dodal, že vplyv hier na životy detí stále stúpa a stúpať bude a obsah, ktorým je hra naplnená, sa nedá pochopiť len tým, že hru pozorujeme. Skutočne jej porozumieme len vtedy, ak si danú hru zahráme.

Máloktoré hry sú cielene tvorené ako edukačné. Hráč sa v nich učí skôr len tak „mimochodom“. Mnohé z nich totiž vychádzajú z reálnych skutočností. „Rozhodne však hry nemusia odrážať úplnú realitu. Narážajú totiž na umelecké, technické či personálne limity,“ vysvetlil Buček. Okrem toho dodal, že hry, rovnako ako iné médiá, spoluvytvárajú naše chápanie sveta. Na záver upozornil, že hry sú síce obohacujúce a môžu vzdelávať, no v prípade detí je dôležité, aby ich herným svetom aspoň nejakým spôsobom sprevádzal zodpovedný človek, napríklad rodič či učiteľ.

Silvester Buček o vzdelávacom potenciále hier, foto: Gabriela Teplická

Lucia Košťálová – Spracovanie emocionálne rizikového spravodajského obsahu

Psychologička Lucia Košťálová, ktorá pôsobí na čele Asociácie školskej psychológie, na konferencii hovorila o tom, ako médiá opisujú tragické udalosti a aký vplyv to má na duševné zdravie mladých ľudí. Podľa Košťálovej sa na nás v poslednom čase prostredníctvom sociálnych sietí, ale aj tradičných médií, valí množstvo tragických správ, kde boli obeťami mladí ľudia.

Za mnohé spomenula napríklad incident v Miloslavove, tragédiu na Zochovej ulici, kde zahynuli piati mladí ľudia, teroristický útok v Teplárni, útoky v školách, ale aj rôzne krízy či vojnový konflikt. Každá podobná situácia môže mať negatívny dopad na naše duševné zdravie. A to aj v prípade, ak sme obete vôbec nepoznali.

„Ak máš pocit, že si takýmto obsahom zahltený až príliš, neváhaj sa obrátiť na blízkeho dospelého či kamaráta. Ak si myslíš, že takého človeka vo svojom okolí nemáš, obráť sa na anonymné krízové linky (napríklad Viac ako ni(c)k, IPčko a iné). Pokús sa nezahlcovať sa správami ešte viac a vypni si notifikácie a odbery správ na telefóne. Neboj sa plakať, rozprávať, objímať a nechať sa objímať, alebo sa z pocitov vypíš. Rovnako nezabúdaj vnímať aj to, ako sa cítia ľudia v tvojom okolí,“ načrtla psychologička niekoľko odporúčaní.

Lucia Košťálová o vplyve mediálneho obsahu na duševné zdravie, foto: Gabriela Teplická

Add Comment

NAŠI PARTNERI

digiq.sk © 2024. Všetky práva vyhradené.