Tínedžeri a ich právo pohybovať sa v online priestore

Posted on Dec 8, 2017 | 0 comments


Dňa 24. mája 2016 vstúpilo do platnosti Nariadenie Európskeho parlamentu a rady EÚ č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Definitívnu platnosť získa 25. mája 2018, kedy sa stane súčasťou právneho poriadku každého členského štátu EÚ.

Nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR General Data Protection Regulation) má za cieľ posilniť opatrenia pre ochranu osobných údajov a zahŕňa napríklad zabezpečenie transparentného a spravodlivého zaobchádzania s osobnými údajmi, ‘právo na zabudnutie‘, pričom dotknutá osoba má právo dosiahnuť u prevádzkovateľa vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú a mnohé ďalšie ustanovenia umožňujúce lepšiu kontrolu nad osobnými údajmi. Nariadenie sa však bude týkať aj posilnenia ochrany údajov pre deti. Konkrétne v 8. článku nariadenia sa upresňuje, že spracúvanie osobných údajov dieťaťa bude zákonné len ak má dieťa aspoň 16 rokov, u mladších detí bude zákonné iba so súhlasom vyjadreným nositeľom rodičovských práv a povinností. V súlade s nariadením, majú členské štáty možnosť právnym predpisom upresniť túto vekovú hranicu v intervale 13 – 16 rokov.

K procesu upresnenia vekovej hranice prebieha tematicky zacielená diskusia medzinárodne sprevádzaná odborným vedením Janice Richardson, poradkyňou Rady Európy pre bezpečné používanie internetu deťmi, ochranu ich práv a mediálnu gramotnosť. Mnohé krajiny v definovaní svojich zákonov navrhli nižšiu hranicu, ako je 16 rokov. Írsko, Anglicko, Česká republika, Poľsko, Švédsko, Dánsko a Španielsko si zvolili 13 rokov, Fínsko zvažuje vek medzi 13-15, Rakúsko 14 rokov. Na Slovensku parlament, v prevažne uzavretom procese odbornej diskusie a pripomienkovania návrhu zákona, dňa 29.11.2017 na 23. schôdzi NR SR schválil nový zákon o ochrane osobných údajov, v ktorom §15 stanovuje, že spracúvanie osobných údajov dieťaťa bude zákonné iba v prípade, ak dieťa má 16 rokov. Poslankyňa NR SR za stranu MOST-HÍD Edita Pfundtner sa vyjadrila: “Verím, že aj tento zákon prispeje k diskusií medzi deťmi a ich rodičmi o bezpečnosti v online prostredí”.

Otázkou zostáva, aký dopad bude mať stanovená veková hranica na deti a tínedžerov, na ich psychosociálny vývin, vzťahy a kariérne možnosti. Deti mladšie ako 16 rokov budú potrebovať súhlas zákonného zástupcu na voľný prístup k internetu a sociálnym sieťam. Rodičia budú mať právo nepovoliť svojim deťom prístup k určitým obsahom, ktoré uznajú za nevhodné, avšak môžu sa mýliť, a tým zbavovať svoje dieťa podstatných informácií.

Čo je dôležité si uvedomiť

1. Samotný Dohovor o právach dieťaťa z roku 1990, schválený Valným zhromaždením Organizácie spojených národov, garantuje deťom právo na slobodné vyjadrovanie svojich názorov, získavanie a zverejňovanie informácií a rešpektovanie práv na slobodu svedomia, myslenia a náboženstva. Uplatnením tohto nariadenia môžu byť ohrozené základné práva dieťaťa.

2. Potreba autonómie
Z vývinového hľadiska dieťa vo veku 12 či 13 rokov prechádza obdobím od pubescencie k adolescencii, kedy nedostatočné naplnenie vzrastajúcej potreby autonómie a samostatnosti stavia deti do odporu voči rodičom. Práve vo veku 13 rokov je podstatné, aby sa dieťa vedelo na seba spoľahnúť a malo určitú mieru sebaistoty a autonómie v rozhodovaní, lebo to je jedným z významných prediktorov schopnosti autonómie, nadväzovania a udržiavania vzťahov v ďalších etapách života. Zbavenie tejto autonómie v rozhodovaní sa v budúcnosti môže odzrkadliť v nedostatku sebadôvery a v ťažšom budovaní spoločenských vzťahov.

3. Vývinové štádia myslenia a morálneho uvažovania
Podľa vývinového psychológa a teoretika Jeana Piageta (1999) je myslenie detí od 12. rokov v tzv. vývinovom štádiu formálnych operácií, čo znamená, že deti dokážu myslieť logicky o abstraktných pojmoch a systematicky testovať hypotézy, zaoberajú sa abstraktnými vecami, budúcnosťou a ideologickými problémami. Vo veku 13 rokov je už možné deti považovať za schopné rozumne uvažovať, taktiež majú vybudovaný dostatok poznatkov. Podľa Piageta sa deti vo veku okolo 11.  až 12.- roku dostávajú do posledného štádia morálneho vývinu (ideologického), kedy sa už zaoberajú širšími sociálnymi problémami; vytvárajú pravidlá, aby sa vedeli zorientovať v nových situáciách.

Americký psychológ Laurence Kohlberg nadviazal na Piageta a rozpracoval štádiá morálneho vývinu až po dospelosť. Podľa neho všetci ľudia prechádzajú od narodenia tromi vývojovými úrovňami v zákonitom slede, pričom zmeny spôsobu uvažovania o morálnych problémoch závisia priamo od vyspelosti myslenia (zrelosti kognitívnych štruktúr). Okolo 10. roku prechádzajú deti do druhého, tzv. konvenčného štádia morálneho uvažovania, ktorého základom je konformita a túžba vidieť sa dobrým v očiach dôležitých figúr alebo spoločenstva. Odkedy sú však deti schopné komplexného abstraktného uvažovania, tak ako ho popísal Piaget štádiom formálnych operácií (približne od 12. roku), môžu prejsť do tzv. postkonvenčného morálneho usudzovania dospelých, orientovaného na spoločenskú zmluvu, prienik individuálnych práv a konsenzu spoločnosti a postupne aj k úrovni univerzálnych etických princípov, ktorú však aj podľa Kohlbergových výskumov dosiahne len asi 10% dospelých (Colby a kol, 1983). Už od veku 12. – 13. rokov teda mládež nadobúda úroveň morálneho uvažovania, v ktorej sa niektorí dospelí pohybujú celý svoj život. Preto neschopnosť zaujímať morálne zrelé stanoviská len ťažko obstojí ako argument pre zakazovanie prístupu k online aktivitám mládeže.

Pri rozhodovaní im možno v tom veku stále chýbajú životné skúsenosti dospelých, avšak zostáva diskutabilné, či obmedzeniami prístupu mládeže k službám informačnej spoločnosti privedieme rodičov k odovzdávaniu ich životných skúseností deťom v rešpektujúcom dialógu.

4. Etablovanosť mládeže v online priestore a ich zručnosti

Milióny tínedžerov už teraz používajú internet a prístup k online službám každý deň. Väčšina detí  sa pritom už od svojich ôsmych rokov pohybuje v digitálnom priestore, do 13 rokov si osvojí základné pravidlá a skúsenosti s používaním internetu a často sa v tínedžerskom veku už lepšie orientujú v online svete než ich rodičia. Správa britského telekomunikačného úradu Ofcom  (2016), udáva, že 89% rodičov dôveruje ich 12-15 ročným deťom v bezpečnom používaní internetu a 69% považuje ich deti za viac zručné v používaní internetu, ako sú oni sami.

Spomedzi 13-16 ročných tínedžerov Európskej únie má na sociálnych médiách účet až 77% opýtaných (Livingstone a kol., 2011). Na Slovensku malo v roku 2012 vytvorený profil na Facebooku 76% slovenských detí veku 11-13 rokov (Tomková a kol., 2015) a viac ako polovica detí mladších ako 13 rokov dokáže samostatne nastavovať súkromie vlastného profilu, 57% detí využilo možnosť zablokovať nežiaducu osobu na Facebooku,  66% vylúčilo neželaný kontakt zo zoznamu svojich priateľov a 42 % detí nahlásilo nežiaducu osobu alebo obsah na Facebooku (svojpomocne alebo požiadali o pomoc). Je teda možné konštatovať, že deti sú už vo veku 13 rokov aktívnymi používateľmi sociálnych médií a sú digitálne pomerne zručné. Okrem toho bolo zistené, že viac reštriktívna rodičovská mediácia detského používania internetu významne súvisí s nižšou mierou detských zručností v bezpečnom využívaní online aktivít.

Tínedžeri vo veľkej miere využívajú online služby nielen na udržiavanie komunikácie so svojimi blízkymi a priateľmi, ale často využívajú internet na získanie podpory a rady v záležitostiach, ktoré sú pre ne dôležité vzhľadom na obdobie dospievania, utváranie identity realizovanie tvorivosti a profesných záujmov a prípadný nesúhlas rodičov ich môže obrať o túto možnosť.

5. Prístup k školskému vzdelávaniu, digitálnej a mediálnej gramotnosti

Povinný súhlas rodičov s prístupom k internetu bude mať dopad aj na školské vzdelanie detí. Školy by mali zohrávať veľmi dôležitú úlohu v usmerňovaní detí na bezpečné a zodpovedné používanie internetu a zvlášť sociálnych sietí, avšak na to je potrebné zaviesť do škôl predmet bezpečnosť online alebo sprostredkovať učiteľom vzdelávanie v tejto oblasti. Je nevyhnutné pripraviť vzdelávacie programy, ktoré zaručia, že deti budú dostatočne uvedomelé a schopné porozumieť svojim digitálnym právam do veku, kedy budú môcť samé poskytnúť súhlas so spracovaním osobných údajov v súvislosti s ponukou služieb informačnej spoločnosti.

Prípadným nedaním súhlasu s participáciou dieťaťa na školských hodinách informatiky či iných hodinách, kde sa využívajú služby informačnej spoločnosti,  rodič odoprie právo dieťaťa na získanie digitálnej gramotnosti. To môže  mať vplyv na ďalší stupeň vzdelania detí a neskôr aj na samotné pracovné príležitosti. Takisto je potrebné uvedomiť si, že v 21. storočí je povinnosťou vytvárať deťom cestu k digitálnej gramotnosti. Ak sa k online svetu dostanú príliš neskoro, nebudú mať povedomie o nástrahách, ktoré na nich môžu číhať online.

Rodičia a osoby, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti, zohrávajú významnú úlohu pri zabezpečovaní kvalitného  vzdelávania. Cieľom je, aby práva detí a rodičovské povinnosti boli zosúladené.

6. Overovanie veku používateľa internetu, ktorý dáva súhlas so spracúvaním osobných údajov

Zo zákona o ochrane osobných údajov vyplýva, že prevádzkovateľ musí vynaložiť primerané úsilie na to, aby si overil, že vek toho, kto poskytol súhlas. Teda, či to bolo dieťa vo veku 16 rokov alebo staršie alebo jeho zákonný zástupca, či opatrovník. Tým, že od mladých ľudí, ktorí majú trestnoprávnu zodpovednosť (14 rokov) a vlastnia občiansky preukaz (15 rokov), budú musieť žiadať svojich zákonných zástupcov o súhlas na to, aby využili službu, ktorú môžu aktívne používať od 13 rokov (a ktoré aktívne využívajú, ako napríklad Facebook, YouTube, Instagram, Snapchat, Pinterest, Musical.ly). Dôvodová správa zákona navrhla, že overenie súhlasu je možné „vykonať napríklad formou otázky o dosiahnutom veku v čase poskytovania súhlasu alebo inak tak, aby využil všetky svoje možnosti na overenie si veku dieťaťa.“ Táto formalizácia zisťovania veku vytvorí falošné zdanie toho, že dieťa je v bezpečí, keďže má už viac ako 16 rokov, čomu bude prispôsobený aj obsah stránok. Je menšia pravdepodobnosť, že dieťa bude klamať, ak vytvoríme predpoklady, aby neklamalo. Ak dieťa bude musieť žiadať rodičov o súhlas s návštevou každej stránky do veku 16 rokov, vytvoríme tým predpoklady, že rodičia budú automaticky súhlasiť s návštevou stránky alebo dieťa zaklame o svojom veku. Naše skúsenosti dokazujú, že pokiaľ ide o využívania služieb informačnej spoločnosti, majú deti oveľa väčšie schopnosti než ich rodičia. V prípade, že im nebude umožnené so súhlasom rodičov navštevovať slovenské web stránky, môže sa dieťa rozhodnúť otvoriť web stránku iného členského štátu, ktorý stanovil vek súhlasu na 13 rokov.

Odborníčka Janice Richardson komunikuje zreteľne, prečo je vhodnejšie pre krajiny EU zvoliť v rámci možného intervalu 13-16 rokov vekovú hranicu nižšiu ako 16 rokov. Podobne ako ona i my však rozumieme, že za niektorých okolností (najmä pri prevažujúcich diskurzoch strachu a paniky) v krajinách prevýši hlas, uprednostňujúci reštrikciu pred podporou a vzdelávaním detí a mládeže k vlastným kompetenciám.

Aj preto 32 centier bezpečného internetu a organizácií aktívnych v tejto oblasti vo výzve Vyjadrite sa k svojim online právam! (Akčná sada pre mládež) vyzývajú všetky krajiny, ich relevantné inštitúcie ako aj samotných tínedžerov, aby sa vyjadrili k podobe zavádzania vekovej hranice mládeže a internetu v GDPR, aby sa vyjadrili k politikám, ktoré sa ich týkajú.

Práve z toho dôvodu digiQ 12.12.2017 organizuje Okrúhly stôl s názvom Tínedžeri a ich právo pohybovať sa v online priestore s presvedčením, že v diskusií odborníkov z viacerých odvetví dospejeme k stanovisku ako ďalej komunikovať túto situáciu rodičom, tínedžerom a učiteľom. Tešíme sa, že aj nezisková organizácia digiQ v kruhu ďalších odborníkov bude mať príležitosť povedať to, čo v téme považuje za dôležité, a pomôže tým sprostredkovať argumenty za Slovensko do tejto európskej výzvy.

Odborné zdroje:

Colby, A., Kohlberg, L., Gibbs, J., & Lieberman, M. (1983). A longitudinal study of moral judgment. Monographs of the Society for Research in Child Development, 48 (1-2, Serial No. 200). Chicago: University of Chicago Press.

Livingstone, S., Ólafsson, K., Staksrud, E. (2011). Social Networking, Age and Privacy, London: London school of economics and political science. EU Kids Online, ISSN 2045-256X.

Ofcom (Nov. 2016). Children and parents: media use and attitudes report. https://www.ofcom.org.uk/.

Piaget, J. (1999). Psychologie inteligencie. Praha: Portál.

Tomková a kol. (2015). Príležitosti a riziká používania internetu deťmi. Sociálna sieť Facebook. Záverečná správa z výskumnej úlohy Príležitosti a riziká sociálnych médií pre detského používateľa. Bratislava: VÚDPaP. Dostupné tu.

Submit a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *