Počas prepuknutia prvej vlny pandémie nového koronavírusu sme spolu s partnerskými organizáciami zo štyroch krajín (Estónsko, Rumunsko, Španielsko, Poľsko) realizovali prieskum zameraný na analýzu trendov šírenia nenávistných prejavov v online médiách a na sociálnych sieťach. Prieskum bol realizovaný od februára 2020 do mája 2020.
Celosvetová pandémia otestovala nielen úroveň zdravotníctva naprieč celým svetom, ale aj súdržnosť medzi ľuďmi. Zatiaľ čo v mnohých oblastiach sa v spoločnosti prejavila obrovská miera solidarity, na druhej strane sa na povrch dostali mnohé nenávistné prejavy, dezinformácie či hoaxy. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňovala nielen na zdravotné riziká, ale aj na problém infodémie. Toto slovo označuje zaplavovanie priestoru nedôveryhodnými informáciami o koronavíruse, a to najmä online.
Správa „Nenávistné prejavy počas koronakrízy“, z ktorej vychádza tento text, hovorí o trendoch a situáciách, ktoré sa dali počas koronakrízy odpozorovať v Estónsku, Poľsku, Rumunsku, v Španielsku a na Slovensku. Report prináša prehľad spoločenskej situácie v jednotlivých krajinách, kľúčových udalostí, o ktorých vznikali konšpiračné teórie či hoaxy a tiež definovanie skupín obyvateľstva, na ktoré boli mierené nenávistné prejavy.
Z pozorovania správania obyvateľstva v jednotlivých krajinách vyplýva, že v Estónsku boli nenávistné prejavy mierené najmä na utečencov a pracovníkov zo zahraničia, v Poľsku sa umocnilo presadzovanie pozície krajne pravicových politických strán, ktoré presadzovali nenávistné prejavy mierené na občanov ázijského pôvodu, židovskú komunitu či LGBTQ+ komunitu. V Rumunsku sa cieľom nenávistných prejavov stali najmä občania z diaspóry a rómskej komunity.
Na Slovensku sa, okrem nenávistných prejavov mierených na Rómov, objavovali aj prejavy smerované na nezodpovedných občanov. Za nezodpovedných ľudia označovali tých, ktorí nedodržiavali vládne nariadenia či zdravotné odporúčania. V Španielsku sa nenávistné prejavy týkali najmä etnických, náboženských, sociálnych či politických otázok. Časté boli najmä xenofobické, antisemitické a rasistické nenávistné prejavy.
Obmedzovanie vybraných skupín sa však netýkalo len online prostredia. Niektoré skupiny obyvateľov boli vyhostené či prísne izolované, v niektorých prípadoch bolo týmto skupinám aj fyzicky ubližované.
Počas koronakrízy zneužívali svoje postavenie aj politickí aktéri. V mnohých prípadoch boli práve oni šíriteľmi nenávistných prejavov či konšpiračných teórií, ktoré mali posilniť ich politické postavenie. Pandémia nového koronavírusu so sebou priniesla mnohé komplikácie a má vplyv na väčšinu oblastí. Pri hľadaní riešení na prekonanie ekonomickej krízy či krízy v zdravotníctve sa však nesmie zabúdať aj na riešenie nenávistných prejavov a snahu o ich elimináciu.
