Slovenský Charlottesville
Smrť tridsaťdvaročnej ženy počas protestov v Charlottesville v americkej Virgínii upriamila pozornosť na otázku, odkiaľ pramení motivácia tohto teroristického činu. Samotný útok je však len logickým vyústením krokov, ktoré tomu predchádzali. Aký to má súvis s našimi podmienkami a kedy môžeme čakať slovenský Charlottesville?
Eufemizmy
Protest v meste veľkosti, povedzme, Martina či Prievidze bol zvolaný ako reakcia na plánované odstránenie sochy Roberta E. Leeho a premenovanie parku nesúceho jeho meno na Park emancipácie. Aké symbolické! Padol by tak ďalší symbol Konfederácie a hodnôt, ktoré so sebou niesla. Za rozbušku Americkej občianskej vojny spred stopäťdesiatich rokov je považovaná otázka zrušenia otroctva – nevyhnutnej súčasti ekonomiky plantážnických štátov Konfederácie. Pocit ohrozenia tradičných hodnôt a ich ochrana, strach z latinskoamerických prisťahovalcov a obava, že nahradia belochov, rasizmus a belošská nadradenosť, ale aj antisemitizmus sú témy, ktoré sa objavili v súvislosti s potrebou brániť sochu generála Leeho.
Symbolizovali to okrem tradičnej vlajky konfederácie aj predvolebné slogany a symboly súčasného prezidenta. Keďže americké vnímanie slobody prejavu nezakazuje šírenie nacistickej symboliky, objavili sa na proteste aj nacistické svastiky, vlajky aj hajlovanie. Za podpory organizátorov.
To všetko teda zahŕňa myšlienkový základ skupín, ktoré sa prezentujú ako Alternatívna pravica – Alt-Right, Nadvláda bielych – White supermacy, Belošský nacionalizmus (pan-nacionalistiké tendencie snažiace sa zjednotiť na rasovom princípe), Neokonfederacionisti či Neonacisti, ktoré v Charlottesville pochodovali vo fakľovom sprievode a útočili na ľudí.
Z internetu do ulíc
Domovom týchto skupín je internet. Jej členovia pochádzajú z rôznych častí USA. Internetové fóra im tak dávajú omnoho väčší priestor na stretávanie ako klubovne či osobné stretnutia. Sociálne siete sú teda tým nástrojom, ktorým amplifikujú svoj svetonázor. Častokrát môže ísť „len“ o komentáre pod sledovanými článkami veľkých médií, inokedy to sú vlastné servery s alternatívnou pravdou.
V mediálnom svete panuje zhoda, že práve tento protest mal byť aktom deklarácie, kedy sa názory Zjednotenej pravice dostanú z internetovej reality do ulíc. Chceli demonštrovať, že sú rovnako reálni ako vo virtuálnom priestore, že nie sú len memom, ale skutočnosťou. A musíme skonštatovať, že Charlottesville sa takým miestom stal.
Nadávky, rasistické heslá a symboly, ozbrojené milície, bitky v uliciach, útoky na černošské štvrte, vyhlásenie stavu ohrozenia štátu (state of emergency), teroristický útok na antinacistický protiprotest, smrť.
Slovenský Charlottesville – naše ekvivalenty a ich hrozba
Slovenské zákony zakazujú na verejnosti propagáciu hnutí, ktoré by chceli potláčať základné ľudské práva a slobody, ako aj propagáciu nacizmu a jeho symbolov. To je jeden z najviditeľneších rozdielov medzi opisovanou situáciou a našimi podmienkami. Okrem toho by sa paralel dalo nájsť oveľa viac ako by sme si priali:
Pocit a prejavy rasovej nadradenosti, nekritické hodnotenie a mýtizácia javov a osobností z minulosti, otvorené prejavy rasizmu, vyhrážanie sa útokmi a smrťou sú každodennou realitou nášho internetu. Mnohé internetové denníky zatvárali diskusie pod článkami, kde očakávali rasistické komenty, mnohé majú platené funkcie moderátorov.
Nemáme na mysli vedúce osobnosti fašistov. Hovoríme o otvorenom rasizme pracujúcich ľudí v strednom veku, ktorí majú vo facebookových profiloch fotky so svojimi deťmi. Reč je často o mládeži 15+, vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch či dôchodcoch, podobne ako v Charlottesville.
Preto naša obava, že k týmto ekvivalentom pribudne ďalší s názvom „Slovenský Charlottesville“ je, zdá sa opodstatnená. Dávna tradícia v pogromoch (aj tu), a aj pokusy o ne z posledných rokov nie sú pre nás ničím ohurujúcim a s tichým súhlasom sa to viac či menej deje pravidelne. Častokrát stačí príklad jednotlivca, ktorý ako povel k útoku zaktivizuje už z internetu naštartovanú skupinu.
Riešenie?
Problém treba riešiť tam, kde vzniká. História nám pripomína, že nástup nacionalizmu a fašizmu súvisí s ekonomickou situáciou a spočíva aj v prehlbujúcom sa rozdiele medzi bohatými a chudobnými (napr. regiónmi, skupinami). Vieme tiež, že jednoduché a instatné riešenia sú rovnako nesprávne ako príťažlivé. Táto situácia si vyžaduje celospoločenské riešenie, ktoré žiaľ prichádza veľmi pomaly.
Čo vieme v danej chvíli robiť, je vzdelávanie a prevencia. Máme za to, že internetová realita je tak isto reálna ako tá v uliciach, že slová majú svoj význam rovnako na verejnom podujatí ako na internete, že v mimotextovej realite slová znamenajú prakticky činy a že podceniť ich a nereflektovať internet môže viesť k vážnejším spoločenským problémom.
Uvedomujeme si, že tento článok nezahrnul ďalšie aspekty, ktoré by stáli za hodnotenie, napríklad (tichý) súhlas politickej elity, historický kontext situácie, zľahčovanie problému a prekrútený koncept “viny oboch strán“. Nebolo to našim cieľom. Ako reagovať na nenávistné prejavy na internete, aké sú ich formy a prostriedky a témy bezpečnosti na internete budeme postupne uverejňovať na našej stránke www.digiq.sk.
Viktor Pončák
