Prečo považujem problematiku bezpečného internetu za dôležitú

• Klára Durzcoková, žiačka Gymnázia Metodova 2, Bratislava

Keď sa pozrieme na oficiálnu definíciu internetu:  „celosvetovo verejne dostupný systém vzájomne prepojených sietí, ktorý slúži na prenos rôznych informácii a služieb, elektronickej pošty, web stránok, aplikácií,…“ potom je otázka bezpečnosti úplne na mieste. Spojenie verejne dostupná znamená, že na internete nájdeme informácie od množstva ľudí, ktorí majú rôzne názory, informácie, ktoré publikujú nie vždy s dobrými úmyslami. Pravda, nie všetkým ide o to, aby šírili dezinformácie, hoaxy, či výmysly, ale po všetkých historických udalostiach v dejinách ľudstva vieme, že sme nepoučiteľní a všeobecné dobro neexistuje. Človek by si o takom šíriteľovi dezinformácií povedal, že veď on je len nevzdelaný, nevie aké to má skutočné následky, no bohužiaľ nájdu sa aj takí, ktorí sú presne za toto platení. Internet v dnešnej dobe nie je len zdrojom zábavy, komunikácie na diaľku, alebo skvelý obchod, ale slúži aj na manipuláciu, či šírenie konšpiračných teórii.
Som presvedčená, že internet je skvelá vec a je súčasťou každodenného nášho života,
ale…
Mám 15 rokov a sama som sa o týchto strašidlách, ktoré číhajú na každom prehliadači, stránke či sociálnej sieti, na vlastné oči presvedčila. Oblbli ma až do takej miery, že som istú chvíľu verila, že Zem je plochá. Vďaka mojim rodičom som sa naučila, aké informácie mám o sebe publikovať, ktoré by mi mohli ublížiť alebo by som nimi ublížila ja, ako s informáciami pracovať, snažiť sa overiť si zdroj, ktorý publikuje dané informácie. Ale nie každý má také šťastie, že jeho rodičia mu objasnia, ako to funguje . Veľa samotných rodičov nevie rozoznať, ktoré informácie sú správne, ako ich rozpoznať . Alebo deťom internet zakazujú a zrazu sú prekvapení, keď zistia, že ich dieťa má profil na instagrame alebo facebooku (a možno nie len jeden), sťahuje si cez internet hry, poskytuje informácie o sebe kadekomu.
Ani v škole sa neučíme, ako správne používať internet. Na hodinách informatiky nám namiesto takýchto praktickým rád nalievajú do hlavy ako rozpohybovať obrázok mačky pomocou niekoľkých príkazov… Všetci v škole predpokladajú, že také základné veci predsa vieme, že sme sa to niekde naučili, doma, od kamarátov… Častokrát sa stretneme pri projekte s kritikou, že wikipédia nie je správny zdroj, ale nikto nám vlastne nevysvetlil, aký zdroj máme brať ako dôveryhodný.
Pre mňa je dôležité čerpať z kvalitných a bezpečných informácií, ktoré však nie sú vždy tak ľahko dohľadateľné. Preto veľakrát siahnem po prvej informácii, ktorá mi vyskočí v prehliadači. A nie vždy mi napadne, že daná stránka vyskočila ako prvá, lebo má kúpenú pozíciu – search v prehliadači, alebo investovala do reklami na googli alebo na
facebooku. Asi sa nikdy nevyhneme tomu, že na internete nebudú tie ,,zlé“ informácie, lebo regulovaný internet by mohol spôsobiť, že sa tam nedostanú práve aj tie správne informácie.
Internet prišiel a rozšíril sa veľmi rýchlo. Prispieva a publikuje takmer každý. Ťažko povedať, či sme boli pripravení na taký informačný tresk. Určite máme dôvod na radosť, že informácie sú dostupné. Ale treba mať stále na vedomí, že internet vie spôsobiť aj negatívne emócie. Jedno z efektívnych riešení, by bolo zaviesť okrem čítania, písania a iných školských predmetov, predmet INTERNET.
A potom už by bolo na každom jednom z nás, s akými informáciami budeme pracovať a čo budeme na internete publikovať.