Prečítajte si článok o hraní hier s ilustráciami, ktorý pre Vás pripravil náš stážista z Ukrajiny, ktorý študuje na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Gaming je aktívna vášeň pre hry, v tomto prípade počítačové hry. Tento fenomén sa rozšíril takmer do všetkých krajín s prístupom k moderným technológiám a komunikáciám. Vzťah k hrám sa pohybuje od absolútne pozitívneho až po ostro negatívny. Najmä ak hovoríme o deťoch a tínedžeroch.

Je iracionálne úplne „chrániť“ deti pred počítačovými hrami. Hranie hier môže tiež priniesť významné výhody, ak k nej pristupujete inteligentne a kompetentne.
Dieťa, najmä predškolského a mladšieho školského veku, sa pri hre rozvíja a učí. Takmer všetci učitelia, teoretici a vedci s tým súhlasia.

Interaktívne vzdelávacie programy oboznamujú dieťa so základmi geografie, biológie, fyziky,
astronómie, matematiky a ďalších disciplín nie suchým a nudným textom, ale názorne, zaujímavo a názorne, prístupne na pochopenie; Simulačné hry im umožňujú precvičovať a získavať užitočné zručnosti a vedomosti.

Hry pre zábavu sú však tie, ktoré sú zvyčajne predmetom rodičovskej a často aj učiteľskej kritiky. Sú však sú nesmierne dôležité aj pre harmonický rozvoj dieťaťa. A nie je to len o
o možnosť relaxovať a odpútať sa od aktuálnych záležitostí. Pre deti a dospievajúcich je dôležité, aby sa cítili ako hrdina, dokonca ako superhrdina. Schopnosť nájsť východisko z ťažkých situácií, vypracovať sa rýchlosťou reakcie, doplnenie batožiny vedomostí – tieto užitočné schopnosti rozvíjajú hry zábavnou formou.

Hlavným prínosom hier je teda aktívny rozvoj dieťaťa – pozornosť, myslenie, reakcie, predstavivosť. Hráči pristupujú k riešeniu akýchkoľvek úloh neštandardným, tvorivým spôsobom. Pre uzavreté, neisté deti je hranie hier skvelou príležitosťou nájsť si priateľov a rovnako zmýšľajúcich ľudí.

Hranie hier má, samozrejme, aj svoje nevýhody:

• preťaženie zraku, mozgu, pretože deti trávia veľa času pri monitore;
• dlhodobé sedenie má negatívny vplyv na svaly, kĺby, cievy;
• neustále dlhodobé hranie hier vedie k zhoršeniu študijných výsledkov a komunikácie.

Mnohí rodičia sa obávajú násilia v niektorých hrách. Zdá sa, že ak tínedžer všetkých zabije.
na obrazovke, potom sa niečo podobné môže stať aj v reálnom živote. Hranica medzi reálnym a virtuálnym je pre neho rozmazaná, ako si niektorí ľudia myslia. Nie je to pravda.

Po prvé, hry nestačia na to, aby vyvolali násilné správanie. Po druhé, tí, ktorí hrajú hry
sami vidia rozdiel medzi virtuálnym a skutočným životom naozaj dobre. Okrem toho, keď sa dieťa nechá svoju agresivitu v hre, má jej v živote menej. Pochopia, že sa môžu rozčúliť a upustiť paru v hre. A to je pre ne normálne východisko.

Záver

Hranie hier je normálne, pomáha rozvíjať sa, ale má aj niektoré nevýhody.

Východisko je v rozumnej kontrole a výbere hier. Rodičia môžu s dieťaťom diskutovať o tom, ktoré hry kúpia a dohodnúť sa na jasnom časovom obmedzení denných „sedení“. V ideálnom prípade môžete stráviť maximálne hodinu a pol hodiny denne na hranie hier počas školského vyučovania a 2-3 hodiny počas prázdnin.