Na tomto mieste nájdete doplnenie k jednotlivým otázkam diskusnej kartovej hry digiSAPENS.
001
Pri každom obsahu, ktorý sa k nám dostáva, by sme si mali položiť pár základných otázok: Kto tento obsah vytvoril? Snaží sa vo mne vyvolať nepríjemné pocity? Obsahuje pravopisné či štylistické chyby? Dokážem si túto správu preveriť aj pomocou iného zdroja? Nechýbajú mi v správe základné a podstatné informácie? Neznie táto správa až príliš dobre, aby to bola pravda? Vyznať sa v stovkách správ, ktoré sa na nás denne valia, vôbec nie je jednoduché. Nie je však dobré, aby sme pri čítaní či počúvaní informácií skĺzli k povrchnosti, čítaniu len titulkov či dôveru vo všetko, čo nám je (nielen) v online svete ponúkané.
002
Na sociálnych sieťach sa šíri množstvo výziev. Niektoré sú prospešné, napríklad BookBucketChallenge, kde majú ľudia predstaviť ostatným svoju zbierku kníh, alebo NoMakeUpChallenge, ktorá ľudí motivuje, aby na sociálnych sieťach ukazovali realitu, či TrashTagChallenge, ktorá ľudí motivuje, aby zbierali odpadky vo svojom okolí. Na druhej strane sú tu aj nebezpečné výzvy, ako napríklad BlackOutChallenge, pri ktorej pár rokov dozadu zahynul český tínedžer. Pre mladých ľudí je prirodzené, že sa chcú zaradiť medzi rovesníkov aj takýmto spôsobom. Je však potrebné im neustále zdôrazňovať, aby pri výzvach uvažovali nad tým, či im pár minút zábavy a popularity stojí za to, aby sa napríklad vážne zranili. Zároveň treba zdôrazniť, že rôzne výzvy, ktoré (najmä na TikToku) v súčasnosti vidíme môžu byť rôznym spôsobom zostrihané či inak upravené. To znamená, že ten, kto ich realizuje, mohol v skutočnosti robiť niečo úplne iné.
003
Pochytiť sa na internete nie je nič náročné. Takmer v každej diskusii by sme našli niekoho, s kým nesúhlasíme. A to je úplne v poriadku. Úplne v poriadku je tiež svoj nesúhlas prejaviť. Samozrejme, slušným spôsobom. Vždy je potrebné sa zamyslieť, či by sme prchko a vulgárne reagovali aj na človeka, s ktorým by sme nesúhlasili na ulici, v autobuse či v obchode. V online svete u nás totiž funguje takzvaný disinhibičný efekt, čo znamená, že pri komentovaní strácame zábrany a úplne zabudneme, že na druhej strane počítača či telefónu je skutočný človek. A tak napíšeme aj veci, ktoré by sme mu do očí nikdy nepovedali.
004
Keď sa k nám pred takmer dvadsiatimi rokmi dostal Facebook, politici tam vôbec nemali založené svoje stránky. Neskôr však pochopili, že práve cez sociálne siete môžu oslovovať masy. Samozrejme, je to účinný a legitímny komunikačný nástroj. Netreba však obsah akéhokoľvek politika či političky na sociálnych sieťach vnímať nekriticky. V mnohých prípadoch totiž politici využívajú svoje siete na to, aby tam mohli uverejňovať svoje stanoviská tak, aby sa vyhli otázkam novinárov. Namiesto toho, aby čelili otázkam na tlačových konferenciách, jednoducho uverejnia svoje stanovisko na svojej sociálnej sieti. Politici si uvedomujú silu sociálnych sietí a kvôli tomu niektorí nechodia ani do politických diskusií, pretože sa obávajú možnej konfrontácie. A nezabúdajte, rovnako ako všetci iní používatelia sociálnych sietí, aj politici a političky vám ukážu zo svojho života vo väčšine prípadov len to pekné.
005_006
Byť influencerom je v súčasnosti úplne bežné povolanie, ktoré v mnohých prípadoch dokáže človeka slušne uživiť. Rovnako ako pri všetkých iných povolaniach však sú medzi influencermi zodpovední a uvedomelí „pracovníci“ a tiež tí, ktorí k zdieľaniu obsahu nepristupujú zodpovedne. Treba si uvedomiť, že v mnohých prípadoch je väčšina produktov či služieb, ktoré influencer prezentuje, založená na platenej spolupráci. A tak recenzia na produkt môže byť v mnohých prípadoch skreslená. Skôr ako si niečo kúpite na základe odporúčania influencera, nezabudnite si produkt preklepnúť aj na iných stránkach.
008
Vyznať sa v množstve klamlivých a zavádzajúcich správ a stránok nie je jednoduché. Vyvracaniu hoaxov a hodnoteniu stránok sa preto venujú aj odborníci. Zoznam stránok, ktoré môžu mať zavádzajúci, konšpiračný a klamlivý obsah nájdeš napríklad na www.konspiratori.sk.
010
Ak človeku v debate dôjdu argumenty, často sa uchyľuje k takzvaným argumentačným faulom. Patria medzi ne napríklad osobné útoky, prázdne frázy, zovšeobecňovanie, či hra na city. Využívať argumentačné fauly v diskusii nie je správne a férové, odvádzajú totiž pozornosť od skutočnej podstaty rozhovoru.
011
V prvom rade je dôležité budovať dôveru medzi dieťaťom/tínedžerom a dospelákom. Dieťa či dospievajúci človek by mal vedieť, že sa môže na rodiča či učiteľa obrátiť aj v náročných situáciách. Vrátane tých, ak sa mu stalo niečo nepríjemné či nebezpečné na internete.
Niekedy sa však dieťa či tínedžer potrebuje zveriť niekomu nezainteresovanému. V takomto prípade môže využiť dostupné online linky pomoci.
Napríklad:
Národná linka pomoci deťom v ohrození – Viac ako nick
Internetová poradňa pre mladých ľudí – IPčko
012
Umelá inteligencia nám prináša množstvo pozitív – otvára nové obzory a uľahčuje prácu. Na druhej strane však so sebou prináša aj riziká a výzvy. Medzi nimi aj výzvy v oblasti informácií. Súčasné AI technológie totiž dokážu vytvoriť fotku, audio či video na nerozoznanie od originálu. Rozvoj kritického myslenie je preto v súčasnosti ešte dôležitejší ako kedykoľvek predtým. Očakáva sa, že postupne budú všetky sociálne siete zavádzať nový systém označovania. To znamená, že pri každom obsahu, ktorý vznikne za pomoci umelej inteligencie, bude musieť byť uvedená krátka poznámka o tejto skutočnosti. V súčasnosti to funguje napríklad na TikToku.
013
Pravidlá komunity má každá sociálna sieť a oboznamuje sa s nimi každý používateľ pri registrácii. Alebo aspoň by sa mal. Ide o zoznam pravidiel, ktoré by sa mali na sieťach dodržiavať. Nájdete v nich napríklad to, že sa na sieťach nemôžu šíriť nenávistné prejavy a kyberšikanovanie, predávať nelegálny tovar či zobrazovať sexuálny obsah. Realita sociálnych sietí sa však trochu líši a samotné sociálne siete dostatočne nedbajú na ich dodržiavanie. Ak by na ich dodržiavanie prihliadali o čosi prísnejšie, internet by bol oveľa vľúdnejším miestom.
015
Podľa prieskumov sa až 70% zamestnávateľov pozrie na sociálne siete uchádzačov, ktorí sa k nim chystajú na pohovor. A 57% zamestnávateľov sa už rozhodlo človeka neprijať na základe toho, čo videli na ich sociálnych sieťach. Na sociálne siete sa pozerajú dokonca aj prestížne univerzity, keď sa k nim hlási nový študent či študentka.
016
Na Slovensku máme platnú legislatívu, ktorá môže postihovať šíriteľov hoaxov. Orgány činné v trestnom konaní však musia vyhodnotiť, že zverejnenie vymysleného príbehu, ktorý sa vydáva za skutočný, ohrozuje ľudí. Takýto čin môže klasifikovať ako šírenie poplašnej správy. Za takéto konanie si človek môže odpykať až dva roky za mrežami. Realita je však, žiaľ, taká, že väčšina ľudí, ktoré takéto správy šíri, ostáva nepotrestaná.
017
Na túto otázku neexistuje jednoznačná či pravdivá odpoveď. Je faktom, že nám ústava zaručuje slobodu prejavu, avšak treba pri tom prihliadať na to, že pri uplatňovaní si tohto práva nemôžeme obmedziť slobodu či ďalšie práva iného človeka.
018
V prvom rade si treba povedať, že najlepšie je, ak sa vám do účtu nikto nenabúra. Nie v každom prípade sa tomu síce dá zabrániť. Rozhodne však vieme spraviť niekoľko jednoduchých krokov, ktoré nás môžu pred takýmto útokom chrániť. Základom je tvorba silného hesla. Nezabudnite v ňom využiť kombináciu malých a veľkých písmen, číslic a špeciálnych znakov. Netreba to však preháňať. Heslo by totiž malo byť také, aby sme si ho dokázali zapamätať. Druhým dôležitým krokom je nastavenie dvojstupňovej autentifikácie. To znamená, že pri prihlasovaní svoju identitu potvrdíte ešte overovacím kódom, ktorý vám príde do SMSky či špeciálnej aplikácie, ktorú si treba nainštalovať. Ďalším preventívnym krokom je používať na každom účte iné heslo, resp. jeho obmenenú verziu.
019
Je úplne v poriadku s niekým nesúhlasiť. Netreba však zabúdať, že aj opačný názor sa dá vyjadriť slušným spôsobom. Hádky a urážanie ešte žiadnej diskusii nepomohli. A ak máte pocit, že sa v diskusii neviete udržať a uchýlili by ste sa k vulgárnym či drzým reakciám, radšej si dajte od diskusie krátku pauzu, alebo ju úplne opustite. Verbálne násilie v online priestore totiž podnecuje k ďalšiemu (nielen) online násiliu.