Už 19 rokov si vždy v druhý februárový utorok pripomíname Deň bezpečného internetu. V rámci neho sa organizácie vo viac ako 180 krajinách sveta snažia zvyšovať povedomie o rizikách internetu a nutnosti jeho zodpovedného a vedomého využívania. Prinášame vám prehľad míľnikov, ktoré za posledný rok posilnili či naopak oslabili bezpečnosť na internete v slovenskom prostredí.

Dva nové európske zákony

Začiatkom júla minulého roka prijali europoslanci nový zákon o mediálnych službách a zákon o digitálnych trhoch. Obidva právne predpisy riešia spoločenský a hospodársky dopad technologických firiem na spoločnosť a stanovujú im pravidlá, podľa ktorých sa musia riadiť. Tie sú odrazom právnych a hodnotových noriem, ktoré presadzuje Európska únia. Zákony nadobudnú účinnosť už v najbližších dňoch.

„Z týchto zákonov napríklad vyplýva, že sociálne siete sú povinné do polovice februára nahlásiť, koľko majú registrovaných a aktívnych používateľov. Tieto dáta ukážu, či sa kvôli počtu používateľov zaradia medzi veľké technologické spoločnosti. Následne sa už len aplikuje jednoduché pravidlo – čím väčšia platforma, tým väčšia zodpovednosť,“ vysvetľuje Andrea Cox, odborníčka na digitálne občianstvo.
Obidva zákony v jednoduchosti presadzujú pravidlo, že čo je nelegálne v offline prostredí, je rovnako nelegálne aj v online svete.

Nové kompetencie Rady pre mediálne služby

Od prvého augusta roku 2022 sa zmenili a posilnili kompetencie Rady pre mediálne služby (bývalej Rady pre vysielanie a retransmisiu).
„Po novom môže rada napríklad dohliadať, či sociálne siete dodržiavajú pravidlá komunity, ktoré si sami stanovili. Taktiež má koordinovať vzdelávacie aktivity inštitúcií a organizácií, ktoré sa venujú mediálnej gramotnosti a môže prešetrovať nelegálne a nenávistné obsahy, ktoré sa šíria na online platformách,“ ozrejmuje Andrea Cox, riaditeľka organizácie digiQ.
Podľa posledných informácií, ktoré rada zverejnila, doteraz dostali od ľudí 28 podnetov na nelegálny obsah. V dvoch prípadoch začali správne konanie.

Okrem podnetov od občanov však rada vykonáva aj vlastný monitoring, na základe ktorého nahlasuje nelegálne príspevky sociálnym sieťam. Facebooku nahlásila rada 427 príspevkov, viac ako polovicu platforma odstránila, mnohé z nich však až po opätovnej eskalácii od rady.

Výzvy, ktoré pred nami stoja naďalej

Hoci sme sa v minulom roku posunuli o pár krokov bližšie k bezpečnejšiemu internetu, stále pred nami stojí aj niekoľko výziev. Medzi najzásadnejšie patrí boj s dezinformáciami a ochrana detí pred zneužívaním.

Zákon o kybernetickej bezpečnosti neprešiel

Koncom minulého roka schválila vláda novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti. „Novela hovorí o jasných pravidlách, akými sa mal Národný bezpečnostný úrad riadiť pri blokovaní dezinformačných webov. Jedným bola podmienka, že zablokovanie škodlivého obsahu musí odsúhlasiť súd. Druhou povinnosťou, ktorá pre NBÚ z navrhovanej novely vyplývala, bolo zverejnenie dôvodov, pre ktoré sa k zablokovaniu rozhodli pristúpiť,“ vysvetľuje Andrea Cox.
Nedávno túto novelu dostali na stôl poslanci v parlamente, ktorí ju nepustili ani do druhého čítania a žiadajú, aby sa prepracovala.

„Chýbajúce mechanizmy na blokovanie webov aj naďalej rozširujú priestor na šírenie dezinformácií a ohrozujú bezpečnosť štátu a demokraciu. Je nutné, aby štát našiel čo najrýchlejšie a najefektívnejšie riešenie,“ apeluje Andrea Cox.

Na záver dopĺňa, že podľa posledných prieskumov Globsecu verí dezinformáciám a konšpiračným teóriám takmer 60% Slovákov.

Ako jediní v Európe nemáme Centrum bezpečného internetu

Vo všetkých krajinách Európskej únie funguje Centrum bezpečného internetu. Každé centrum má tri zložky – jednu, ktorá slúži na nahlasovanie materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí; druhou je linka pomoci, ktorá poskytuje krízové a psychologické poradenstvo a tretia zložka má zvyšovať povedomie o online nástrahách.

„V polovici minulého roka sa začali diskusie s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny o zriadení takéhoto centra na Slovensku. Spoločne sme tiež zorganizovali okrúhly stôl zameraný najmä na možnosť anonymného nahlasovania nezákonného obsahu so zameraním na sexuálne zneužívanie detí. S odborníkmi zo štátnej a verejnej správy, ale tiež mimovládneho sektora, sme sa zhodli, že efektívna kontrola a postihovanie tvorcov  a šíriteľov takéhoto nebezpečného obsahu je nevyhnutná a zriadenie centra by malo byť prioritou číslo jeden,“ zdôrazňuje Cox, odborníčka na digitálne občianstvo.