Opatrenia na ochranu detí v digitálnom priestore môžu fungovať len ako prepojený systém, v ktorom každý prvok zohráva svoju úlohu. Zlyhanie jedného oslabuje všetky ostatné. Základným princípom tohto systému musí byť najlepší záujem dieťaťa, nie pohodlie technológií, inštitúcií či dospelých. Naša riaditeľka Andrea Cox popísala 6 dôležitých bodov, na ktoré by sme mali myslieť, ak chceme efektívne chrániť deti v online prostredí.
Ak chceme, aby ochrana detí fungovala, musíme sa prestať spoliehať na čiastkové riešenia a začať uvažovať systémovo.
1. Bezpečnosť musí byť súčasťou dizajnu, nie hasením problémov
Digitálne služby a platformy by mali byť navrhované tak, aby predchádzali rizikám ešte predtým, než dôjde k ujme. Ochrana detí nemá byť dodatkom riešeným až cez moderovanie či nahlasovanie, ale prirodzenou súčasťou architektúry systému.
Princíp safety by design znamená, že samotná technológia znižuje pravdepodobnosť, že sa dieťa dostane do rizikovej situácie. Takýto prístup je škálovateľný, chráni súkromie používateľov a znižuje potrebu manuálnych zásahov – ktoré sú pri veľkých platformách aj tak vždy oneskorené.
Bez bezpečnej architektúry sú všetky ostatné opatrenia len reakciou na už vzniknutý problém, nie jeho prevenciou.
2. Rodičia potrebujú zrozumiteľnú a dostupnú podporu
Zákonní zástupcovia by mali mať jednoduchý prístup k informáciám, ako deti bezpečne sprevádzať online svetom. Nie komplikované manuály, ale praktické a ľahko spracovateľné materiály.
Podľa údajov Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch len 8 % rodičov aktívne reguluje používanie sociálnych sietí u detí. Aktívne digitálne rodičovstvo pritom nestojí na zákazoch, ale na rozhovoroch, dôvere a rešpekte k vývinovým potrebám dieťaťa.
Významnú úlohu pri podpore rodičov môžu zohrávať aj verejnoprávne médiá. Aj keď nemusia byť lídrom sledovanosti, pri vhodnej kombinácii obsahu a komunikácie na sociálnych sieťach dokážu osloviť veľkú časť populácie a poskytovať overené a zrozumiteľné informácie.
3. Offline prostredie musí byť pre deti reálnou alternatívou
Ak chceme, aby deti netrávili všetok čas online, musíme im vytvoriť zmysluplné a príťažlivé offline prostredie. Samotná regulácia mobilných telefónov v školách nestačí.
Zákaz smartfónov automaticky nezlepší vzťahy medzi deťmi ani ich schopnosť komunikovať, spolupracovať či riešiť konflikty. Ak technológiu odstránime bez toho, aby sme ponúkli náhradu, vzniká prázdne miesto, a to najmä počas prestávok.
Školy preto potrebujú vedome vytvárať podmienky pre zdravé prestávky: priestory na pohyb, rozhovor, hry a oddych, ako aj dostupné aktivity, ktoré deti prirodzene zapoja.
4. Bez investície do učiteľov sa zmena neudeje
Nový štátny vzdelávací program vytvára rámec pre rozvoj mediálnej a informačnej gramotnosti, kritického myslenia či etickej práce s umelou inteligenciou a má byť plošne zavedený od školského roka 2026/2027.
Samotná zmena dokumentu však automaticky nezmení realitu v triedach. Klímu na vyučovaní vytvára pedagóg, a práve preto bude kľúčové systematicky investovať do učiteľov, ich vzdelávania, podpory a kvalitných metodických materiálov. Bez toho ostanú aj tie najlepšie reformy len formálnym rámcom.
5. Pravidlá nestačia, ak sa nedodržiavajú
Žiadna nová legislatíva nepomôže, ak ju nebudeme dôsledne uplatňovať a kontrolovať.
Európska únia dnes disponuje jedným z najambicióznejších regulačných rámcov na ochranu používateľov v online priestore. Akt o digitálnych službách (DSA) zavádza pre veľké digitálne platformy povinnosti v oblasti riadenia rizík, ochrany používateľov a obmedzovania šírenia nelegálneho a škodlivého obsahu, vrátane obsahu, ktorý môže ohrozovať deti.
Limity tejto regulácie však vidíme v praxi najmä pri jej implementácii a vymožiteľnosti. Príkladom je aj služba WhatsApp, ktorá v prvom polroku 2025 dosahovala v EÚ približne 51,7 milióna priemerných mesačných aktívnych používateľov, čím prekračuje hranicu 45 miliónov používateľov, od ktorej sa na platformu vzťahujú prísnejšie povinnosti podľa DSA.
Otvorenou otázkou zostáva, kde presne leží hranica medzi súkromnou komunikáciou medzi používateľmi a verejnými kanálmi, ktoré fungujú podobne ako sociálne siete. Práve tieto verejné kanály môžu byť pri deťoch rizikovým prostredím pre šírenie nelegálneho alebo škodlivého obsahu.
Pri ochrane detí je pritom čas rozhodujúcim faktorom. Zdĺhavé právne a administratívne procesy môžu výrazne znižovať schopnosť štátu a európskych inštitúcií reagovať včas, a tým aj účinne chrániť deti v prostredí, kde sa obsah šíri okamžite.
6. Bez dát budeme len hádať
Ak nevieme, kde sa deti v online priestore skutočne pohybujú, naše zásahy budú často len formálne. Môžu vytvárať pocit bezpečia, no v praxi deti chrániť nebudú.
Digitálny ekosystém detí sa rýchlo mení – od sociálnych sietí a hier až po chaty, video platformy či uzavreté komunity. Kým pre deti ide o prirodzený svet, pre mnohých dospelých zostáva neviditeľný.
Zákaz niekoľkých sociálnych sietí preto sám osebe nezmení realitu online priestoru, v ktorom sa pohybujú dospelí predátori, podvodníci, trollovia a manipulátori, a kde sa zároveň šíri falošný či strojovo generovaný obsah. Ak však budeme vedieť, kde všade deti sú, čo tam robia a aké majú skúsenosti, dokážeme navrhovať cielené politiky a opatrenia. Také, ktoré môžu z konkrétnych služieb vytvoriť bezpečnejšie nástroje na vzdelávanie, zábavu, sebarozvoj a budovanie sociálnych vzťahov. digiQ realizovalo takýto prieskum minulý rok.
Je v záujme celej spoločnosti tento výskum zopakovať, aby sme mohli porovnať údaje medziročne, sledovať trendy a následne konať na základe dôkazov.
