V posledných dvoch rokoch môžeme sledovať nárast nenávistných prejavov na internete, ktorý súvisel najmä s témami ako:
- Migrácia
- BLM (hnutie Black Live Matters)
- Témy dotýkajúce sa LGBT komunity,
- Covid-19 pandémia
Tieto témy za ostatné obdobie vyvolávajú polarizačné tendencie v rámci virtuálneho priestoru, podporovali a podnecovali k nenávistným prejavom rôzneho druhu (od rasizmu, xenofóbie, homofóbie, až po antisemitizmus a anticiganizmus). Samozrejme je potrebné dodať, že viaceré z nich mali spoločného menovateľa, a tým bolo vymedzenie sa proti tzv. otvorenej spoločnosti a jej podporovateľom, predstaviteľom (politickým aj verejne činným osobám), často doplňované rôznymi konšpiračnými teóriami, dezinformáciami a hoaxami.
covid-19 a nenávisť
Pandémia Covid-19 sa stala jednou z výbušných tém, ktoré odhalila rôzne mantinely a limity boja s nenávistnými prejavmi a to nielen v online priestore. Zároveň odhalila limity, ktorá naša spoločnosť za posledné roky nedobehla v oblasti vzdelávania a budovanie politickej kultúry a konsenzuálneho prístupu pri boji so spoločenskými a politickými krízami. Slovenská spoločnosť bola postavená do „pekného počasia“, no pandémia poodhalila všetky jej zanedbané procesy v oblasti budovania solidárnej a súdržnej spoločnosti, vrátane demokratickej politickej kultúry. Po viac ako 2 rokoch má väčšina občanov, komentárov a analytikov pocit, že celistvosť slovenskej spoločnosti bola len na papieri. Aj výskumné dáta, ktoré boli prezentované viacerými slovenskými aj svetovými agentúrami za ostatné obdobia, tento stav potvrdzujú. No hlavným špecifikom, ktorý obnažil limity slovenského demokratického systému, boli aktivity niektorých politických aktérov, ktorí aj napriek celosvetovému trendu spájania politických súperiacich táborov na podporu s bojom proti globálnej pandémií, začali na nej budovať svoj politický kapitál, a to aj pomocou rôznych konšpiračných správ, hoaxov a nenávistných komentárov. Nenávistné prejavy boli prednostne namierené proti súčasným vládnym elitám, ktoré prijímali opatrenia na boj proti pandémií Covid-19, no zároveň boli namierené proti odborníkom, vedcom, ktorí sa k nej a k riešeniam v rámci verejného zdravia vyjadrovali. Samozrejme, že aj v rámci iných štátov sveta boli viditeľné podobné útoky, no prevažná, ak nie väčšinová časť bola vytváraná v rámci bývalých najvyšších predstaviteľov exekutívy a legislatívy a rôznych extrémistických, radikálnych alebo konšpiračných skupín, nie zo strany relevantných a mainstreamových politických strán.
očkovanie
Hlavnou polarizačnou témou, ktorá sa stala nástrojom politického vplyvu, bola téma očkovania. Krajinu rozdelila imaginárne na dve časti, na tých, ktorí podporovali očkovanie a reštrikcie prijímané exekutívou, a tých, ktorí odmietali očkovanie, vrátane tzv. anti-vaxerského hnutia, ktoré sa zviditeľnilo a nabralo na sile, najmä za pomoci sociálnych sietí a možnosti zdieľania rôznorodých názorov a konšpirácií bez prijímania zodpovednosti za šírenie týchto nepráv. Hlavnou obranou proti očkovaniu, najmä povinnému, bola imaginárna obrana základných ľudský práv a práva sa slobodne rozhodnúť bez zásahu politickej elity.
Spoločenský nesúhlas s očkovaním bol prezentovaný ako základné ľudské práva, ktoré vychádza z ústavy a bol podporovaný rôznymi konšpiračnými teóriami, ktoré ešte viac prehlbovali obavy spoločnosti. V neposlednom rade, niektoré politické elity verejne vyjadrovali podobné názory ako anti-vaxerské hnutia, čím len potvrdzovali legitimitu ich názoru a podporovali tak nerozhodnú časť obyvateľov kriticky sa stavať nielen proti očkovaniu, ale aj proti prijímaným opatrenia pri boji s Covid-19.
DigiQ reagovala na jednotlivé výzvy prichádzajúce z online prostredia, ako aj narastajúci trend nenávistných správ v kontexte pandémie Covid-19. Jednou z aktivít, v rámci ktorej sme sa snažili reagovať na výzvy súvisiace s bojom proti nenávistným správam vo virtuálnom prostredí, bol tzv. tieňový monitoring. Jeho cieľom je monitoring schopnosti sociálnych sietí adekvátne reagovať na nahlasované príspevky zo strany užívateľov, rôznych občianskych iniciatív, alebo partnerov zo strany občianskej spoločnosti.
Predstavenie Organizácie
Ako občianska mimovládna organizácia sa digiQ okrem kybernetickej bezpečnosti, vzdelávania mládeže
a dospelých v oblasti bezpečného internetu, venuje aj analýze nezákonného obsahu a monitorovaniu nenávistných prejavov na internete.
Poslaním digiQ je okrem iného eliminovať jeden zo zdrojov trestných činov z nenávisti – nenávistné prejavy – už v ich zárodku a zabrániť tomu, aby bol verejný diskurz na sociálnych sieťach zasiahnutý nenávistným prejavmi, ktoré by mohli viesť až k trestným činom z nenávisti.
Pri monitorovaní nezákonných prejavov spolupracujeme aj s NAKA PZ SR a Ministerstvom vnútra SR.
Projekt Open Code for Hate-Free Communication (OpCode) je zameraný na boj proti nenávistným prejavom na internete, ktorý pozostáva z monitorovania, analýzy, prijímania opatrení, vývoja bezplatných a otvorených softvérových riešení na elimináciu nenávistných prejavov
v online priestore.
Predsudky a zaujatosť voči rôznym skupinám ľudí, ktoré vedú až k trestným činom z nenávisti, majú svoj najsilnejší zdroj v nenávistných prejavoch.
Code against hate
Ďalšou dôležitou aktivitou, ktorej sa zhostila mimovládna organizácia digiQ, bola realizácia virtuálneho podujatia pod názvom Hackathon – Code Against Hate. Online podujatie bolo rozdelené na dve série, kedy počas prvej série online hackathonu (25.9 – 27.9.2020) účastníci z celého sveta hľadali inovatívne riešenia boja proti nenávistným prejavom na internete, ich eliminácie a vzdelávania užívateľov. Cieľom prvej série Hackathonu bolo vytvoriť priestor na diskusiu o tom, akým spôsobom adekvátne reagovať na nárast nenávistných prejavov cez efektívny monitoring, kategorizáciu a identifikáciu nenávistných prejavov, vrátane moderovania diskusií (najmä pod tzv. polarizačnými témami). Cieľom bolo vytvoriť sériu odporúčaní nielen pre tvorcov online priestoru, ale aj profesionálov, ktorí pracujú v daných oblastiach, ako efektívne bojovať proti nenávistným prejavom a zároveň dbať na ochranu slobody prejavu.
Počas druhej série Hackathonu (19.3 – 21.3.2021) účastníci pokračovali pri koncipovaní uvedených výziev a nastolených agend z prvej série. Výsledkom bolo vytvorenie kódu – pluginu Modera. Modera je užívateľsky prívetivý doplnok Word Press na jednoduché zisťovanie a moderovanie nenávistných prejavov na online fóre vlastníkov stránky. Modera bola navrhnutá tak, aby ju mohli používať sociálne siete a rôzne online platformy po celom svete. Partnermi projektu Open Code for Hate-Free Communication[1] sú organizácie Digitálna inteligencia (digiQ) zo Slovenska, Eesti Inimõiguste Keskus z Estónska, ActiveWatch z Rumunska, NIGDY WIĘCEJ z Poľska a Movimiento contra la Intolerancia zo Španielska.
Viac o Code Against Hate nájdete na https://codeagainsthate.eu
monitorovacie cvičenia v roku 2021
DigiQ v roku 2021 pokračovalo v nahlasovaní nenávistných komentárov. Celkovo sme nahlásili viac ako 650 nenávistných komentárov, no zároveň sme zaznamenali pokles rýchlosti odpovede ako aj odstraňovania nahlásených nenávistných prejavov. Tento negatívny trend bol zapríčinený podľa tvrdenia IT firiem obmedzenou personálnou kapacitou popredných sociálnych sietí pri odstraňovaní nenávistných komentárov. Oficiálne sa komunikoval ako dôvod enormný nárast konšpiračných teórií a hoaxov v kontexte globálnej pandémie Covidu-19. Tá sa stala top vyhľadávanou témou rôznych dezinformačných webov a konšpirátorov.
Nárast nenávistných a konšpiračných správ počas globálnej pandemickej krízy kopíroval tak len doterajšie vedecké zistenia a teórie, ktoré potvrdzovali, že počas krízových časov sú ľudia viac náchylní veriť rôznym nepravdám a konšpiráciám. Tie vytvárajú veľmi jasne a uchopiteľne obraz toho, čo sa deje okolo nás a jednoduchou formou vykresľujú rôzne vplyvy, ktoré stoja za krízami. Zároveň však potvrdili aj jedinečnosť súčasnej pandemickej krízy oproti minulým, pretože na rozdiel od nich kríza Covid-19 bola a je poháňaná rýchlou zmenou spôsobu toho, ako medzi sebou komunikujeme. Obzvlášť dôležitosť prisudzujú vplyvu sociálnych sietí, ktoré umožňujú rýchle šírenie informácií na základe (aspoň povrchne) hodnoverných informácií produkovaných zdanlivo spoľahlivými zdrojmi, ktoré nie sú používateľmi vo väčšine prípadov overované. Tento kontext je dôležitý, pretože umožňuje veľkú mieru individuálneho rozhodovania pri šírení konšpiračných teórií a hoaxov.
Z tohto pohľadu sú konšpiračné teórie, hoaxy a s nimi súvisiace nenávistné prejavy silné, pretože sú participatívne. To znamená, že zapájajú používateľov, ľudí priamo do tvorby, rozvoja a šírenia myšlienok, nech sa zdajú byť akokoľvek bizarné a nepravdivé. A čím je prostredie, spoločnosti a jednotlivci v nej viac nedôverčiví voči politickým elitám, inštitúciám a demokracii ako systému, poskytuje táto forma participácie ľahko dostupnú a pútavú alternatívu voči tradičným nástrojom demokratickej angažovanosti.
Prehustený priestor sociálnych sietí bol zaplavený príspevkami, ktoré priamo alebo nepriamo reagovali na globálnu pandémiu, a miera odstraňovania a posudzovania poklesla. V najväčšej miere sa to prejavilo na sociálnej sieti Facebook, ktorá patrí k najpoužívanejším sociálnych sieťam v slovenskom online priestore. Na základe porovnávania výsledkov monitorovania v rámci Kódexu správania na účely boja proti nenávistným prejavom na internete, ktorý sa realizuje na základe spolupráce Európskej komisie, IT spoločností a organizácií občianskej spoločnosti, miera odstraňovania nenávistných príspevkov týkajúcich sa Slovenska klesla z 94 na 47% (pozri a porovnaj graf č. 1).
Graf 01: Miera odstraňovania nenávistných komentárov
Tento pokles sa netýkal len Slovenska, ale bol zaznamenaný globálne (pozri graf č. 2), keď prišlo k zníženiu rýchlosti zhodnotenia príspevkov do 24 hodín, (FB, Instagram, Twitter) .
Najväčší podiel nenávistných prejavov mali prejavy namierené proti migrantom a utečencom, za ním nasledovali nenávistné antisemitské prejavy voči Židom a nenávistné komentáre voči Z pohľadu monitorovania a nahlasovania nenávistných správ najväčší podiel za rok 2021 mali prejavy namierené proti migrantom a utečencom, za nimi nasledovali nenávistné antisemitské prejavy a nenávistné prejavy a komentáre namierené na rómsku komunitu. Ďalej nasledovali nenávistné prejavy týkajúce sa sexuálnej orientácie, oblasti gender, alebo rodových stereotypov.
Graf 03: Podiel jednotlivých skupín, ktoré boli terčom nenávistných prejavov
Celkovo tak nenávistné komentáre, ktoré boli nahlásené počas monitorovacích aktivít v roku 2021, kopírovali pohľad na slovenskú spoločnosť z hľadiska miery tolerancie/netolerancie voči rôznym menšinám a komunitám. Zároveň kopírovali aj súčasné politické názory popredných parlamentných lídrov voči niektorých menšinám a komunitám (Židia, LGBT).
Poznatky a závery z monitorovania nenávistných prejavov
Okrem tzv. monitorovacích cvičení sa naša organizácia digiQ v roku 2021 venovala aj pravidelnému monitoringu nenávistných prejavov[1]. Obdobne ako pri monitorovacích cvičeniach, aj v rámci monitoringu sa potvrdili limity sociálnych sietí, či už z hľadiska ľudského kapitálu alebo absencie dostatočných vedomostí a znalosti spoločenských stereotypov, kultúry a spoločnosti ako celku. Znížená miera odpovedí na nahlasovanie sa potvrdila aj v tomto prípade, a najmä pri sociálnej sieti Facebook (Twitter a Instagram nevynímajúc). Miera odpovede na žiadosť priamo úmerne rástla. Z hľadiska monitorovania a nahlasovania ide aj o čosi závažnejší problém, ktorý spočíva v následnom odstraňovaní / neodstraňovaní nahlásených príspevkov. Vo väčšine prípadov sa stalo, že sociálna sieť vyhodnotila rovnaký obsah nenávistného príspevku rozdielne, a reakcia lavírovala medzi dvoma pólmi – buď ho vymazala alebo ho nechala aktívnym, pričom to zdôvodnila tým, že príspevok neporušuje pravidlá komunity.
Hlavný problém pri odstraňovaní vidíme v dvoch zásadných limitoch, a to:
- v absencii transparentného a jasného postupu pri nahlasovaní nenávistných prejavov, tj. absentuje samotný manuál od sociálne siete ako postupovať pri nahlasovaní,
- v absencii jasných pravidiel kategorizácie a identifikácie toho, čo je považované za nenávistný prejav a čo naopak spadá do kategórie uplatnenia slobody prejavu. Niekedy aj podprahové stereotypné názory a prejavy majú tendenciu vyvolávať nenávistné reakcie. V súčasnosti rôzne radikálne skupiny pracujú s rôznymi skratkami a jazykom, ktorý nie je rozpoznateľný pre tých, ktorí nenávistný obsah posudzujú.
Na základe našej monitorovacej aktivity vyvodzujeme tieto závery:
- sociálne siete vyhodnocujú nahlásený obsah rozdielne, z dôvodu vyššie uvedených nejasných pravidiel a systému nahlasovania,
- sociálna platforma Facebook reagovala väčšinou na závažnejšie prejavy ako volanie po vražde, no ignorovala prejavy homofóbie a rasizmu,
- nie vždy Facebook a Instagram odstránili obsah, ktorý bol v rozpore s pravidlami komunity,
- sociálne siete výrazne znížili rýchlosť a mieru odstraňovania nenávistných prejavov z dôvodu absencie ľudských zdrojov, ako následok nárastu týchto prejavov spôsobených nárastom príspevkov reagujúcich na pandémiu COVID-19,
- zväčšil sa verejný virtuálny priestor pre rôzne skupiny, komunity a jednotlivcov šíriacich konšpiračné teórie a hoaxy, ktoré majú za následok nárast nenávistných prejavov.
Moc bojovať s nenávistnými prejavmi majú najmä oficiálne štátne orgány, ktoré by pred týmto rozsiahlym a rozšíreným problémom nemali zatvárať oči. Príslušné orgány by mali brať na zreteľ, že mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú zmierňovaním nenávistných prejavov, často nemajú personálne ani finančné kapacity, aby túto problematiku riešili bez ich podpory.
nenávisť a demokracia
Konšpiračné teórie majú silný potenciál podkopať úsilie nielen zastaviť šírenie COVID-19, ale aj delegitimizovať demokratické zriadenia vo svete. Falošné argumenty proti vakcínam sú prezentované ako „alternatívne príbehy“, ktorý majú bohužiaľ rovnaký status ako vedecké dôkazy. A slovenská spoločnosť už pred globálnom pandémiou vykazovala zvyšujúci sa nedôveru v expertné systémy a skôr uprednostňovala pocity a emócie pred racionálnymi dôkazmi.
Problematika nenávistných prejavov má čoraz väčší vplyv na atmosféru v spoločnosti. Jedným z najväčších rizík je, že sa tieto nenávistné prejavy postupne presúvajú zo sociálnych sietí do offline priestoru, ako aj do vnútra našich medziľudských vzťahov. Najviac viditeľné to nie je len medzi cudzími ľuďmi na rôznych protestoch a zhromaždeniach. Stále viditeľnejšie je to na komunikácii medzi známymi, priateľmi, či rodinnými príslušníkmi. K utlmeniu vzájomných kontaktov a ochladeniu medziľudských vzťahov prispieva okrem obmedzeného pohybu sa aj vysoká miera konfrontácie a nezmieriteľných stanovísk jednotlivých účastníkov verejnej diskusie.
najkontroverznejšia téma
Najkontroverznejšou témou, na ktorej vyrástli dva nezmieriteľné názorové tábory, sa stala téma očkovania. Táto téma mala aj v minulosti potenciál rozdeľovať spoločnosť na zástancov a odporcov očkovania. No k zvyšovaniu nenávistnej atmosféry a eskalácii napätia v spoločnosti prispelo najmä množstvo hoaxov a dezinformácií, ktoré v niektorých ľuďoch vyvolali neprekonateľný strach z očkovania a nevídanú nedôveru voči vedcom, odborníkom, zdravotníkom a predstaviteľom štátu. Žiadna z tém, ktoré sú dlhodobo predmetom nenávistných prejavov, či je to téma migrantov, práv LGBTI menšiny, otázky rodovej rovnosti, či reprodukčných práv nevyvolala v spoločnosti takú silnú atmosféru hnevu a nepriateľstva, ako práve téma očkovania.
ČO VYTVÁRA NENÁVISŤ V SPOLOČNOSTI?
Najväčším generátorom nenávistných prejavov sú emócie ako hnev a strach a práve téma očkovania sa najmä a vďaka šíreniu „alternatívnych teórií“, dezinformácií a hoaxov stala témou s najvyšším potenciálom na šírenie nenávistných prejavov, útočných komentárov a emocionálnych diskusií. Tento vývoj sa netýkal len Slovenska, ale skoro všetkých krajín. Okrem toho z vyjadrení ľudí začína vychádzať na povrch pocit frustrácie, únava z nekončených hádok a emočných diskusií a v konečnom dôsledku apatia a strata záujmu o veci verené. Nájsť riešenie ako zvrátiť tento trend a ako eliminovať nenávistné prejavy a ich dôsledky, je veľkou výzvou do budúcnosti. Na vyriešenie tohto problému je možné podniknúť viacero krokov. Ako napríklad prehodnotenie regulácie sociálnych médií a odstránenie najaktívnejších účtov antivaxerov, hoaxov a nenávistných komentárov (vrátane účtov celebrít a verejných činiteľov). V neposlednom rade je nevyhnutné zvýšiť kapacity a prostriedky na kontrolu nenávistných prejavov na sociálnych sieťach a internete, pripraviť a prijať legislatívne návrhy, ktoré by pomohli v boji proti nenávistným prejavom, hoaxom a dezinformáciám a využiť spoluprácu a podporu na úrovni štátov Európskej únie, ktorej cieľom a primárnym záujmom by malo byť podpora boja proti nenávisti v online a off-line prostredí.
Samozrejme, existujú zložité otázky ako zabezpečiť, aby sme tieto formy konšpiračných teórií a nenávistných prejavov riešili spôsobom, ktorý neobmedzuje legitímne spochybňovanie autorít, čo je nevyhnutné v každej demokracii. Demokratický diskurz napomáha nájsť dobré riešenia. Je však nevyhnutné, aby sme ako spoločnosť rozpoznali náhly nárast nenávistných správ a hoaxov a reagovali naň.
[1] Monitoring prebieha priebežne počas celého roka. Monitorovacie cvičenie je spoločný monitoring viacerých organizácií v určenom časovom období a s určeným cieľom.
Celú správu za rok 2021, ktorú vypracoval Martin Šušol z digiQ nájdete kliknutím na tento odkaz.
