Počas prepuknutia prvej vlny pandémie nového koronavírusu sme spolu s partnerskými organizáciami zo štyroch krajín (Estónsko, Rumunsko, Španielsko, Poľsko) realizovali prieskum zameraný na analýzu trendov šírenia nenávistných prejavov v online médiách a na sociálnych sieťach. Prieskum bol realizovaný od februára 2020 do mája 2020. Takáto bola situácia na Slovensku.
Slovensko reagovalo na globálnu pandémiu pomerne ráznym a promptným zavedením prísnych opatrení, ktoré boli tolerované a dodržiavané disciplinovane väčšinou obyvateľstva. Okrem vecných nariadení a vyjadrení sa však politici vo svojich prejavoch opierali aj o predsudky a tvorbu stereotypov. V ich rétorike a následne v rétorike ľudí, ktorí šírili nenávistné prejavy na internete, sa objavovali najmä dva stereotypy:
- nezodpovední Slováci
- nehygienickí Rómovia
Stereotyp „nezodpovední Slováci“ sa objavil súčasne s prvými potvrdenými prípadmi koronavírusu v našej krajine. Tento pojem začal ako prvý používať vtedajší premiér Peter Pellegrini. Ten označil Slovákov, ktorí v tom čase prišli zo zahraničia ako tých „ktorí hrali golf v Taliansku“. Toto vyjadrenie vytvorilo obraz o Slovákoch, ktorí si nutne potrebujú dopriať luxus aj napriek zdravotným rizikám a možnému ohrozeniu obyvateľov vlastnej krajiny.
Ďalšou skupinou, na ktorú boli vo veľkej miere smerované nenávistné prejavy, boli takzvaní pendleri, teda ľudia, ktorí na týždennej či dennej báze cestujú za prácou do zahraničia. Nenávisť smerovala aj na ľudí, ktorí nerešpektovali pravidlá, nedodržiavali karanténu, nenosili ochranné pomôcky alebo zamlčali svoju cestovateľskú anamnézu. Hnev na takýchto ľudí bol však vo všeobecnosti považovaný za legitímny.
Ďalšou skupinou, na ktorú boli orientované nenávistné prejavy, boli Rómovia. Tento naratív bol podporovaný extrémistami a alternatívnymi médiami. Rómovia boli v označovaní rôznymi hanlivými výrazmi, najčastejšie to boli „paraziti“, „potkany“ či rôzne iné druhy hmyzu a zvierat. Mnohé nenávistné komentára vyzývali k násiliu, streľbe, vysťahovaniu vylúčených komunít, odobratiu ich detí štátom či zrušeniu osád. Vlna kritiky sa na Rómov vzniesla najmä po tom, čo ľudia v rómskych osadách dostali materiálnu podporu od súkromných spoločností a pomoc od dobrovoľníkov, ktorí im dodávali potraviny a hygienické potreby. Nenávisť voči obyvateľom vylúčených komunít a komentáre, ktoré sa na sociálnych sieťach vyskytovali, sa týkali aj kritiky ich bezplatného testovania, poskytovania jedla zadarmo, ale aj ich životného štýlu. Väčšina nenávistných príspevkov sa objavovala na sociálnej sieti Facebook.
Citácie vybraných nenávistných prejavov mierených proti Rómom na Facebooku:
„Co by chceli ked sa im.nepaci nech nejedia vsetko maju zadarmo a este si budu vyberat? Zeru prasacie hlavy chvosty a zrazu by chceli co pecene holuby? Ved necj si ich idu nachytat haved jedna.“
„Nič by som im nedal zavrel by som ich tam a hodil bombu a hneď by bola štátna kasa naplnená. Potkany pojebane majú všetko zadarmo zas nám čo dá štát.“
„Čierne hovno bude vždy len čierne hovno“
„STRIELAŤ PRI UTEKU!!!!!!“
Protirómske nálady v spoločnosti umocňovali aj vyjadrenia politikov. Jedným z politikov, ktorí sa k tejto téme vyjadrovali počas pandémie najčastejšie, bol Robert Fico zo strany SMER-SD.
Na tlačovej konferencii 30. apríla 2020 povedal:
„Je to premiér Rómov (Igor Matovič), premiér Cigánov, o nikoho iného sa nestará. Prišiel by k nim aj s poľnou kuchyňou a robil im aj raňajky,“ dodal tiež, že „Rómovia tvoria veľkú časť voličov OĽaNO“.
Robert Fico vytváral atmosféru nenávisti aj uvádzaním nepravdivých tvrdení, v ktorých hovoril, že vláda ignoruje problémy a situáciu starších ľudí žijúcich v sociálnych zariadeniach, kde boli potvrdené prípady nakazenia koronavírusom.
Na podporovaní nenávisti voči Rómom sa podieľala aj politická strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá je protirómskymi komentármi známa už z minulosti. Ich útočné výroky proti vylúčeným komunitám obsahovali výrazy ako „paraziti“, „príživníci“ a iné. Príspevky s nenávistnými črtami uverejňovali na svojich profiloch na sociálnych sieťach najmä jednotliví členovia politickej strany, pri čom pod týmito príspevkami kumulovala diskusia plná ďalších nenávistných prejavov od ich podporovateľov.
Došlo dokonca aj k takému prípadu, že niektoré mimovládne organizácie, ktoré vo vylúčených komunitách pomáhali, museli zmazať svoje príspevky na sociálnych sieťach, v ktorých informovali o svojich aktivitách. V diskusiách pod príspevkami sa totiž množilo neúnosné množstvo nenávistných reakcií.
Koronakríza ako príležitosť pre konšpiračné a alternatívne médiá
Koronakrízu využili nielen politici, ale aj konšpiračné a alternatívne médiá. Tie prinášali obsah najmä o dvoch témach. Prvou bola kritika nedostatku podpory a solidarity Európskej únie a druhou špekulácie o pôvode pandémie. Textové prejavy sa opierali najmä o dezinformácie a falošné argumenty hovoriace o zlyhaní Európskej únie, ktoré hovorili o slabej podpore členských krajín. Pretláčanie týchto názorov alternatívnymi médiami umocňovalo v ľuďoch pocit, že namiesto Európskej únie štátom pomáha Rusko a Čína. Podľa prieskumu, ktorý organizovala agentúra Focus v marci 2020, len 22% Slovákov verilo, že Európska únia pomáha Slovensku v boji proti pandémii, 25% Slovákov si myslelo, že ostatným štátom pomáha Rusko a viac ako 67% Slovákov malo názor, že v boji proti globálnej pandémii najviac pomáha Čína.
Druhou témou, ktorá rezonovala v konšpiračných a alternatívnych médiách, boli špekulácie o pôvode vírusu. Objavovali sa najmä názory, že vírus je šírený na príkaz svetových elít, ktoré majú za cieľ kontrolovať a ovplyvňovať svetové dianie. Texty hovorili o cieľoch súvisiacich so zdecimovaním európskej (či svetovej) populácie povinným očkovaním naprieč celým svetom. To malo podľa alternatívnych médií zabezpečiť zvýšenie ziskov pre farmaceutické spoločnosti a zjednodušiť proces zavádzania elektronických čipov, ktoré majú slúžiť ako kontrolný mechanizmus populácie.
Predseda extrémistickej strany ĽSNS Marian Kotleba začal vo svojich vyjadreniach používať pojem „Projekt Covid“. Vo svojich vyjadreniach súvisiacich s koronavírusom kombinoval rôzny príbehy, ktoré spolu zjavne nesúviseli. Išlo o kombináciu príbehov o starých židovských organizáciách, ktorých cieľom je podľa neho ovládať ľudstvo, spomínal tiež rôzne teórie o očkovaní, elektronické čipy v telách, ktoré majú ľudí kontrolovať a neopomenul ani tému 5G sietí. Nenávistné prejavy smeroval najmä proti trom skupinám – Židom, liberálom a politikom (domácim i zahraničným). S konšpiračnými teóriami neprichádzali len politici, ale aj iné známe osobnosti z verejného života, ľudia z biznisu či ľudia z oblasti kultúry a umenia.
Pendleri a seniori ako terč nenávistných prejavov
Ďalšou skupinou, na ktorú boli mierené nenávistné prejavy, boli ľudia, ktorí sa z okolia hraníc presúvali za prácou či domovom. Išlo o takých občanov, ktorí napríklad žijú blízko slovenských hraníc alebo pracujú na Slovensku, ale žijú v Maďarsku, Rakúsku alebo v Českej republike. Negatívne sa voči týmto skupinám vyjadrovali aj politici, označovali ich za chamtivých či nezodpovedných voči obyvateľom rodnej krajiny. Premiér Igor Matovič označil týchto ľudí za „pendlerov“. Často boli spájaní s hrozbou prinesenia nákazy na Slovensko.
Azda najprekvapivejšie je, že vlne kritiky počas pandémie podliehali dôchodcovia a starí ľudia, ktorí sú v prípade koronavírusu jednou z najohrozenejších skupín. Mnohí ľudia na internete kritizovali seniorov za to, že nedodržiavajú stanovené nariadenia a opatrenia, čím ohrozujú seba aj svoje okolie.
Počas procesu dokumentovania nenávistných prejavov bolo nahlásených 101 prípadov sociálnej sieti Facebook, dôvodom nahlásenia bol najmä taký charakter obsahov, ktorý podnecoval k nenávisti. 88% nahlásených príspevkov bolo Facebookom odstránených, pretože porušovali štandardy komunity na Facebooku.
Ako predísť nenávistným prejavom počas ďalšej vlny pandémie?
Slovenská republika a jej obyvatelia zareagovali na pandémiu nového koronavírusu mimoriadne pohotovo a zodpovedne. Podľa mnohých vyjadrení premiéra Igora Matoviča patrilo Slovensko celosvetovo medzi krajiny, ktoré sa s vírusom popasovali najlepšie. Dôvodom bolo zavedenie prísnych opatrení a ich striktné dodržiavanie. Pozitívna celospoločenská situácia však vytvorila ideálne prostredie na vytváranie negatívneho obrazu o najzraniteľnejších skupinách v spoločnosti.
Vo svete sa aktuálne hovorí o druhej vlne pandémie. Tá prinesie nielen zdravotné a ekonomické riziká, ale opäť môže byť aj časom šírenia nenávistných prejavov.
Šíreniu nenávistných prejavov nielen počas pandémie sa však dá predísť, respektíve ich eliminovať, niekoľkými jednoduchými opatreniami, ktoré sa dajú využiť v online, ale aj offline prostredí. Moc bojovať s nenávistnými prejavmi majú najmä oficiálne štátne orgány, ktoré by pred týmto rozsiahlym a rozšíreným problémom nemali zatvárať oči.
V prvom rade by zodpovedné štátne orgány nemali znižovať mieru svojej zodpovednosti, ktorú majú v boji proti nenávistným prejavom a tiež zločinom z nenávisti, ktoré môžu s takýmito prejavmi súvisieť. Príslušné orgány by mali brať na zreteľ, že mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú zmierňovaním nenávistných prejavov, často nemajú personálne ani finančné kapacity, aby túto problematiku riešili bez ich podpory.
Druhým dôležitým opatrením je vyhýbanie sa takej rétorike, ktorá má rasistický či nenávistný podtón, a prepájanie témy koronavírusu s etnickým pôvodom či národnosťou.
Dôležitou súčasťou predchádzania nenávistným prejavom je tiež snaha o šírenie pozitívnych správ a názorov.
