Tínedžeri a ich právo pohybovať sa v online priestore

Posted on Feb 4, 2018 | 0 comments


Závery a stanovisko okrúhleho stola 12.12.2017

Slovensko sa z iniciatívy občianskeho združenia digiQ zapája do výzvy Vyjadrite sa k svojim online právam! A to formou workshopov s tínedžermi, v ktorých deti formuluj jasný odkaz verejnosti: Dôverujte nám, vieme toho na internete dosť! Nebuďte našimi dozorcami, buďte “poradcami”. Rovnako v duchu tejto európskej výzvy zrealizovalo digiQ multidisciplinárne odborné rokovanie za okrúhlym stolom s názvom “Tínedžeri a ich právo pohybovať sa v online priestore” z ktorého prinášame spoločné súhrnné stanovisko odborníkov.

Dňa 24. mája 2016 vstúpilo do platnosti Nariadenie Európskeho parlamentu a rady EÚ č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov. Definitívnu platnosť získa 25. mája 2018, kedy sa stane súčasťou právneho poriadku každého členského štátu EÚ.

Nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR, General Data Protection Regulation) má za cieľ posilniť opatrenia pre ochranu osobných údajov a zabezpečiť transparentné a spravodlivé zaobchádzanie s osobnými údajmi. Bude sa však týkať aj posilnenia ochrany údajov pre deti. Konkrétne v 8. článku nariadenia sa upresňuje, že spracúvanie osobných údajov dieťaťa bude zákonné, len ak má dieťa aspoň 16 rokov, u mladších detí bude zákonné iba so súhlasom vyjadreným nositeľom rodičovských práv a povinností. Členské štáty však majú možnosť právnym predpisom upresniť túto vekovú hranicu v intervale 13 – 16 rokov a k tomuto procesu prebieha tematicky zacielená diskusia medzinárodne sprevádzaná odborným vedením Janice Richardson, poradkyňou Rady Európy pre bezpečné používanie internetu deťmi, ochranu ich práv a mediálnu gramotnosť. Mnohé krajiny v definovaní svojich zákonov navrhli nižšiu hranicu, ako je 16 rokov. Írsko, Anglicko, Česká republika, Poľsko, Švédsko, Dánsko a Španielsko si zvolili 13 rokov, Fínsko zvažuje vek medzi 13-15, Rakúsko 14 rokov. Na Slovensku parlament v prevažne uzavretom procese pripomienkovania návrhu zákona, dňa 29.11.2017 na svojej 23. schôdzi schválil nový zákon o ochrane osobných údajov, v ktorom §15 stanovuje, že spracúvanie osobných údajov dieťaťa bude zákonné iba v prípade, ak dieťa má 16 rokov. Zvolilo si teda naprísnejšiu a najmenej odporúčanú vekovú hranicu. Poslankyňa NR SR za stranu MOST-HÍD Edita Pfundtner sa vyjadrila: “Verím, že aj tento zákon prispeje k diskusií medzi deťmi a ich rodičmi o bezpečnosti v online prostredí”.

Otázkou zostáva, aký dopad bude mať stanovená veková hranica na deti a tínedžerov, na ich psychosociálny vývin, vzťahy a kariérne možnosti. Deti mladšie ako 16 rokov budú potrebovať súhlas zákonného zástupcu na voľný prístup k internetu a sociálnym sieťam. Rodičia budú mať právo nepovoliť svojim deťom prístup k určitým obsahom, ktoré uznajú za nevhodné, avšak môžu sa v ich stratégiách mýliť, a tým zbavovať svoje dieťa podstatných informácií.

Odborníčka pre bezpečnosť online a digitálnu gramotnosť Janice Richardson komunikuje verejne a zreteľne, prečo je vhodnejšie pre krajiny EÚ zvoliť v rámci možného intervalu 13-16 rokov vekovú hranicu nižšiu ako 16 rokov. Podobne ako ona i my však rozumieme, že za niektorých okolností (najmä pri prevažujúcich diskurzoch strachu a paniky) v krajinách prevýši hlas uprednostňujúci reštrikciu pred podporou a vzdelávaním detí a mládeže k vlastným kompetenciám.

Aj preto 32 centier bezpečného internetu a organizácií aktívnych v tejto oblasti vo výzve Vyjadrite sa k svojim online právam! (Akčná sada pre mládež) vyzvali všetky krajiny, ich relevantné inštitúcie ako aj samotných tínedžerov, aby sa k tomu vyjadrili.

Slovensko sa z iniciatívy občianskeho združenia digiQ, aj napriek prijatiu konečného znenia zákona o ochrane osobných údajov, zapája do výzvy Vyjadrite sa k svojim online právam! formou workshopov s tínedžermi, ktoré prinášajú posolstvá verejnosti o tom, že si želajú dôveru dospelých pri ich online aktivitách a namiesto zákonom nariadeného dozoru rodičov by uvítali rešpektujúci sprevádzajúci postoj dospelých ako ich “poradcov”. Rovnako v duchu tejto európskej výzvy zrealizovalo občianske združenie digiQ 12.12. 2017 multidisciplinárne odborné rokovanie za okrúhlym stolom s názvom “Tínedžeri a ich právo pohybovať sa v online priestore” s cieľom spoločne vytvoriť stanovisko ako ďalej komunikovať túto situáciu rodičom, tínedžerom a odborníkom pracujúcim s mládežou. Zúčastnilo sa ho 14 odborníkov z rozličných odvetví práce s mládežou a ich rodičmi a učiteľmi, najmä v kontexte bezpečného používania internetu, ľudských a detských práv, konkrétnych právnych aspektov používania internetu a osobných údajov.

Odborníci z psychoterapeutickej, klinickej ako aj akademickej praxe, neziskovej sféry, z katedier žurnalistiky FF KU v Ružomberku a masmediálnej komunikácie UCM Trnava, Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie i Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie prinášajú

závery z rokovania v nasledujúcich argumentoch:

  1. Vývinové štádia myslenia a morálneho uvažovania. Už vo veku 13 rokov je dieťa v zrelom štádiu kognitívneho vývinu. Podľa Jeana Piageta (1999) je myslenie detí od 12. rokov v tzv. vývinovom štádiu formálnych operácií, čo znamená, že sú schopné komplexného abstraktného uvažovania. Približne od vtedy sa dostávajú do posledného štádia morálneho vývinu (ideologického), kedy sa už zaoberajú širšími sociálnymi problémami a dokážu samostatne morálne uvažovať. Laurence Kohlberg na základe výskumov  (Colby, a kol., 1983) konštatuje, že približne od 12. roku, prechádzajú do tzv. postkonvenčného morálneho usudzovania dospelých, v ktorom sa dokonca približne 10% dospelých pohybuje celý svoj život a nedôjdu k ničomu zrelšiemu. Deťom pri rozhodovaní v tom veku stále chýbajú životné skúsenosti, ktoré im rodičia majú od detstva až do dospelosti postupne predávať vlastným modelom správania a rešpektujucim dialógom. K tomu však byrokratizujúci zákon, nezohľadňujúci potrebu autómie mládeže, len ťažko pomôže.

  2. Dohovor o právach dieťaťa z roku 1990, schválený Valným zhromaždením OSN, garantuje deťom právo na slobodné vyjadrovanie svojich názorov, získavanie a zverejňovanie informácií a rešpektovanie práv na slobodu svedomia, myslenia a náboženstva. Napriek komplikáciám, ktoré nariadenie so sebou prináša, je potrebné deťom prenechať priestor, aj v online prostredí, aby ich práva neboli obmedzované.

  3. Potreba autonómie. Z vývinového hľadiska dieťa vo veku 12 či 13 rokov prechádza obdobím od pubescencie k adolescencii, kedy nedostatočné naplnenie vzrastajúcej potreby autonómie stavia deti do odporu voči rodičom. Práve vo veku 13 rokov je podstatné, aby sa dieťa vedelo na seba spoľahnúť a malo určitú mieru samostatnosti v rozhodovaní, lebo to je jedným z významných prediktorov schopnosti autonómie, nadväzovania a udržiavania vzťahov v ďalších etapách života.
    Odporúčame, aby rodičia zaujali rešpektujúci prístup k potrebám tínedžerov, otvorený dialóg a transparentne hovorili o roly nariadenia a ich pocitoch s tým spojenými. Rovnako nech nezabúdajú na to, že vo vývine dieťaťa je vek od narodenia do 10 rokov ten čas, kedy sa vytvárajú vzorce správania k sebe a k ľuďom naokolo (adleriánsky prístup v psychológii). Zaváži aké môže mať emočné bezpečie, aké interakcie a správanie žijú doma s najbližšími. Tieto vzorce sa ďalej  uchovávajú ako relatívne stabilné tendencie k uvažovaniu a správaniu a stačí ich skôr sprevádzať.
  4. Etablovanosť mládeže v online priestore a ich zručnosti. Milióny tínedžerov už teraz používajú internet a prístup k online službám každý deň. Najnovšie výsledky výskumu TAD, ktorý realizoval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v roku 2017, ukazujú, že 45% tínedžerov od veku 15 rokov trávi čas na internete viac ako 3 hodiny, 24% viac ako 6 hodín. Väčšina detí  sa pritom už od svojich ôsmych rokov pohybuje v digitálnom priestore, do 13 rokov si osvojí základné pravidlá a skúsenosti s používaním internetu a často sa v tínedžerskom veku už lepšie orientujú v online svete než ich rodičia. Správa britského telekomunikačného úradu Ofcom (2016) udáva, že 69% rodičov považuje svoje 12 až 15-ročné deti za viac zručné v používaní internetu, ako sú oni sami.
    Na Slovensku malo v roku 2012 vytvorený profil na Facebooku 76% slovenských detí veku 11-13 rokov (Tomková a kol., 2015) a viac ako polovica detí mladších ako 13 rokov dokáže samostatne nastavovať súkromie vlastného profilu, 57% detí využilo možnosť zablokovať nežiadúcu osobu, 66% vylúčilo neželaný kontakt zo zoznamu svojich priateľov a 42 % detí nahlásilo nežiadúcu osobu alebo obsah na Facebooku. Je možné zhrnúť, že deti sú už vo veku 13 rokov aktívnymi používateľmi sociálnych médií a sú digitálne pomerne zručné. Okrem toho bolo zistené, že viac reštriktívna rodičovská mediácia detského používania internetu významne súvisí s nižšou mierou detských zručností v bezpečnom využívaní online aktivít.
  5. Internet ako médium pre sociálnu oporu. Tínedžeri vo veľkej miere využívajú online služby nielen na udržiavanie komunikácie so svojimi blízkymi a priateľmi, ale aj na získanie podpory a rady v záležitostiach, ktoré sú pre ne dôležité vzhľadom na obdobie dospievania, utváranie identity, tvorivosti a profesných záujmov. Preto odporúčame rodičom neobrať ich o túto možnosť.
  6. Rodičovský súhlas a nové výzvy sprevádzania tínedžerov ich rodičmi.  Zo zákona o ochrane osobných údajov vyplýva, že prevádzkovateľ musí vynaložiť primerané úsilie na to, aby si overil vek toho, kto poskytol súhlas. Táto formalizácia zisťovania veku vytvorí falošné zdanie toho, že dieťa je v bezpečí, keďže má už viac ako 16 rokov, čomu bude prispôsobený aj obsah stránok.Rodičia  sa, podobne ako aj deti a rodinné vzťahy, stanú skôr rukojemníkmi snahy spoločností podriadiť sa takto nastavenému nariadeniu. Nepriamo vedie užívateľov internetu ku klamaniu. Upozprňujeme na riziko analogické efektu akejkoľvek prohibície a nastavovania neprimeraných a neužitočných hraníc – digitálne zruční tínedžeri budú s väščou pravdepodobnosťou unikať tam, kde nepodliehajú rodičovským súhlasom, teda na darknet, čo je však priestor, kde sa dejú mnohé ilegálne aktivity ako predaj drog, nezákonný obsah a pod. Krátky prieskum realizovaný v Bratislave na jeseň 2017 Katedrou žurnalistiky FF UK v súvislosti problematikou nastavovania GDPR ukázal, že 70% 12 až 15-ročných detí má konto na Facebooku bez opýtania sa rodičov a 30% z nich uviedlo iný vek, aký v skutočnosti má. Nadmerná reštrikcia môže ešte zosilnieť trend detí obchádzajúcich rodičovský súhlas, môžu začať viac klamať o svojom veku na internete.Preto odporúčame rodičom tejto nariadením navodenej ilúzii nepodľahnúť a zaujať rodičovsky bdelý sprevádzajúci prístup k tínedžerom. Prijatie nadmerne reštriktívneho zákona, ktorý nezmyselne formalizuje partnerský rodinný prístup k internetu, robí mediáciu používania internetu deťmi o to väčšou výzvou. Je nevyhnutné, aby si rodičia uvedomovali, že jednoduchým potvrdzovaním veku dieťaťa sa ich rola v tom, ako sprostredkujú zručnosti bezpečného používania internetu, nekončí. Budú čeliť výzve ako prekročiť nežiadúcu rolu “dozorcov” až do neskorého veku tínedžerov a nebude ľahké nestratiť pri tom partnerský vzťah so svojimi dospievajúcimi deťmi založený na dôvere. Budú musieť o niečo viac pracovať na tom, aby sa podarilo odovzdať deťom, znechuteným z pýtania si mnohých súhlasov, dôležité informácie a napriek svojej reštriktívnej úlohe byť pozitívnym modelom správania sa. Odporúčame im s deťmi aj o tomto sa rozprávať, vysvetliť im súvislosti a dohodnúť sa, ako budú spoločne postupovať.
  7. Prístup k školskému vzdelávaniu, digitálnej a mediálnej gramotnosti. Závery výskumu Centra mediálnej gramotnosti IMEC (Kačinová, Kolčáková, 2013) o zavádzaní mediálnej výchovy v školách ukazujú, že základné, podobne ako stredné školy, síce podľa platnej záväznej pedagogickej dokumentácie majú povinnosť začleniť mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania, robia tak však v nedostatočnej miere. Stále je určité percento škôl, ktoré uvádza, že mediálnu výchovu nevyučuje a v mnohých ďalších školách nedostatočne chápu obsah predmetnej témy a mýlia si ju s mediálnou didaktikou. Kvalitu výuky definuje aj rozsah a formalizovanie prístupu k výučbe, vyplývajúce zo zaradenia mediálnej výchovy ako prierezovej témy. Výskum naznačuje aj nedostatočnú úroveň vzdelanosti učiteľov v mediálnej výchove, nedostatok motivácie k samovzdelávaniu ako aj nedostatok vzdelávacích príležitostí pre učiteľov.

Záver

Školy by mali zohrávať veľmi dôležitú úlohu v usmerňovaní detí na bezpečné a zodpovedné používanie internetu, a na to je nevyhnutné pripraviť vzdelávacie programy, ktoré zaručia, že deti budú dostatočne uvedomelé a schopné sa správať sa na internete zodpovedne. Apelujeme týmto na školstvo a školy v zavádzaní dôslednej formy mediálnej výchovy. Je potrebné rozvinúť systém graduálneho, postgraduálneho ako aj neformálneho vzdelávania učiteľov v téme bezpečného používania internetu deťmi a zohľadnenie týchto priorít pri komplexnej zmene prístupu a pri tvorbe školskej reformy.

Bezpečie detí cez technologickú reštrikciu nevytvoríme. V 21. storočí je povinnosťou vytvárať deťom cestu k digitálnej gramotnosti a nie naopak. Ak sa k online svetu dostanú príliš neskoro, nebudú mať povedomie o nástrahách, ktoré na nich môžu číhať online. Riešenie vidíme vo väčšej miere prevencie, edukácie a zvyšovania povedomia o zodpovednom zaobchádzní s osobnými údajmi ako aj ostatnými obsahmi, ktoré zdieľame online. Za kľúčové pokladáme zefektívnenie spôsobov ako podnecovať kritické myslenie detí a mládeže vo vzdelávacom procese.

v Bratislave dňa 25.1. 2018

Okrúhleho stola sa zúčastnili:

Andrea Cox (digiQ), Jarmila Tomková (digiQ), Viktor Pončák (digiQ), Miroslav Homola (digiQ), Erika Szaboóvá (Nadácia otvorenej spoločnosti), Ján Hacek (Katedra žurnalistiky FFUK, Bratislava), Mária Balážová (VÚDPaP), Monika Gregussová (Ulita, o.z.), Matúš Kováčik (sukromie.digital), Norbert Vrabec (Katedra mediálnej výchovy UCM Trnava, IMEC), Silvester Buček (Vĺčat, o.z. ), Alena Mateášiková (Pointre, o.z.).

Odborné zdroje:

Colby, A., Kohlberg, L., Gibbs, J., & Lieberman, M. (1983). A longitudinal study of moral judgment. Monographs of the Society for Research in Child Development, 48 (1-2, Serial No. 200). Chicago: University of Chicago Press.

Livingstone, S., Ólafsson, K., Staksrud, E. (2011). Social Networking, Age and Privacy, London: London school of economics and political science. EU Kids Online, ISSN 2045-256X.

Ofcom (Nov. 2016). Children and parents: media use and attitudes report. https://www.ofcom.org.uk/.

Piaget, J. (1999). Psychologie inteligencie. Praha: Portál.

Tomková a kol. (2015). Príležitosti a riziká používania internetu deťmi. Sociálna sieť Facebook. Záverečná správa z výskumnej úlohy Príležitosti a riziká sociálnych médií pre detského používateľa. Bratislava: VÚDPaP. Dostupné tu.

Kačinová, V., Kolčáková, V. (2013). Súčasný stav začlenenia mediálnej výchovy do obsahu vzdelávania na slovenských základných a stredných školách. Medzinárodné centrum pre mediálnu gramotnosť, Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda, Trnava,  2013.

Submit a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *