Ako na internetových trollov?

Posted on Jul 23, 2019 | 0 comments


Ako na internetových trollov?

Každý sociálny, dokonca aj nežiadúci, fenomén nám umožňuje zistiť niečo nové o ľudskej psychike. Inak to nie je ani s internetovými trollmi. Stretol sa s nimi určite už každý človek ktorý niekedy zavítal na internet. Prečo však vôbec internetoví trollovia existujú? Aký mechanizmus sa skrýva za ich činnsoťou a čo ich vlastne poháňa k škodlivému správaniu na internete?

Ako by sme mohli definovať internetového trolla? Je to v skratke človek, ktorý náročky tvorí ofenzívne alebo provokatívne internetové obsahy, ktorých účelom je oklamať alebo vyprovokovať ich čitateľov. Tieto obsahy sú zavádzajúce, ubližujúce a celkovo kontraproduktívne. Troll tvorí hoaxy, falošné správy, vymýšľa si konšpirácie a snaží sa prehovoriť ostatných ľudí, aby im uverili.

Pre väčšinu ľudí sa môže zdať takéto správanie nepochopiteľné. No stále sa nájde hŕstka ľudí, ktorí nemajú dostatočne silné vnútorné zábrany na to, aby odolali pokušeniu skryť sa za anonymitu a deindividuáciu internetu a manipulovať v svoj prospech alebo inak poškodzovať svojich digitálnych spoluobčanov. Výskumy preukazujú, že internetoví trollovia majú niekoľko spoločných osobnostných čŕt. Títo užívatelia majú vyššiu mieru narcizmu, psychopatie, sadizmu, machiavelizmu alebo schizotypie a sú vo všeobecnosti impulzívnejší. Hŕba odborných slov z predchádzajúcej vety však nemusí automaticky znamenať, že troll, ktorého stretnete, je psychopat, sadista, či narcista. Všetky uvedené črty sú v spoločnosti rozložené Gaussovsky – väčšina ľudí sa nachádza v strednom pásme. Tieto črty sa u nich prejavujú v strednej miere a len málokto nimi aspoň v malej miere neoplýva. Za osobu trpiacu niektorou z porúch osobnosti považujeme človeka, ktorý sa nachádza v horných 5% populácie (keby sme vedľa seba postavili 20 ľudí, je relatívne pravdepodobné, že jeden z nich bude trpieť napríklad narcistickou poruchou osobnosti). Môžu za to genetické predispozície, ako aj celoživotné zážitky, ktoré osobnosť človeka formujú.

Nie každý človek s poruchou osobnosti je internetový troll a naopak, nie každý troll musí mať automaticky poruchu osobmosti; pravdepodobnosť, že ju má, je však vyššia. A pokiaľ je to tak, môžeme predpokladať, že trolla, s ktorým sa stretneme, poháňa silná túžba po pozornosti a po pocite moci. Tie im poskytujú dojem zadosťučinenia.

Ako sa im teda brániť tak, aby sme neublížili ani sebe ani nepodporili neželané vlastnosti samotných trollov? Odpoveď je jednoduchá – nereakciou. Každá odpoveď na ich obsahy pre nich pôsobí ako pozitívne podmienenie. Ak odpovieme kladne, troll sa poteší, že s ním súhlasíme. Ak mu odpovieme záporne, poteší sa preto, že sa mu v nás podarilo vzbudiť pocit zúfalstva, hnevu, či bezmocnosti. Ignorovaním mu naznačíme, že sa nás jeho príspevok nijako nedotkol – ani pozitívne, ani negatívne – nedostane sa mu žiadnej spätnej väzby.

Pokiaľ je naša odpoveď nevyhnutná, najlepšia stratégia, ktorú môžeme zvoliť je humor. Ten trollovi napovie, že jeho príspevok neberieme vážne a že s ním ani nesúhlasíme, ani v nás nezanechal nepríjemný dojem.

Nech už si zvolíme ktorúkoľvek cestu, pre dobro každého užívateľa internetu bude užitočné, keď trolla, ktorého stretneme, nahlásime. Nič tým nemôžeme pokaziť, práve naopak, prispejeme tým k čistejšiemu, menej toxickému internetovému prostrediu, ktoré bude v konečnom dôsledku lepšie pre našu psychickú pohodu, zdravie aj bezpečnosť. Každá sociálna sieť poskytuje možnosť nahlásiť príspevok, či už z dôvodu nenávistného prejavu alebo obťažovania, ubližovania. Naše skúsenosti hovoria, že sociálne siete odstránia nevhodný príspevok skôr, pokiaľ ide o obťažovanie či ubližovanie konkrétnemu používateľovi ich služieb. Žiaľ, všeobecné, aj keď z pohľadu slovenského práva nezákonné nenávistné prejavy voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, sa sociálne siete bránia odstrániť. Aj napriek tomu, že nahlásený príspevok nemusí byť odstránený, už samotný akt nahlásenia nám dáva pocit, že aj ako jednotlivec dokážeme demokraticky pôsobiť a vplývať na korektnosť internetových obsahov.

 

Zdroj: http://www.cyberpsychology.in

Submit a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *